Mravce so zuvackou

Do izby sa mi nastahovali mravce - male, cierne. Vlastne nic zle
nerobili, mna aj potraviny nechali na pokoji, len tam jednoducho boli.
Vychadzali zo skary pri okne, masirovali poza postel, popred skrinu a
zase mizli v skare pri umyvadle. Ine volili zase opacny postup, takze
som mal cez celu izbu taku solidnu mravciu dvojprudovku. Stale nic zle
nerobili, mna aj veci nechali na pokoji, len stale pochodovali.

Lenze pochodovali rano, pochodovali ked som sa vratil z obeda, a ked
som isiel spat, stale pochodovali. Tak som si raz povedal DOST a prvy
som zrusil pakt o neutoceni.
Lenze lahsie sa povie, tazsie spravi a ako kedysi davno povedal Jozo
Raz na jednom koncerte:
"Bolo somarovi dobre, siel sa na lad smykat!"
A tieto moje mravce mali koren tuhy ako kone.

Ked nereagovali na slovne vyzvy, zacal som ich hubit mechanicky, potom
chemicky, niektore dokonca zhoreli na hranici ako Hanka z Jarku, no
vysledok bol stale rovnaky. Par minut ma nechali v nadeji, ze uz je
vsetko v poriadku, a potom vypochodovali znova. Jednoducho nic
nepomahalo a nemozem ani povedat, ze vysledok bol stale nerozhodny.
Oni totiz seriozne vyhravali!

Az raz sa dostala k slovu ona - zuvacka. Ked uz zlyhali vsetky sposoby
a zbrane hromadneho nicenia, vojnu nahle rozhodla obucajna zuvacka.
Zalepila vstupnu branu pri okne i vystupnu pri umyvadle a boje ustali.
Zrazu nebolo s kym bojovat a odvtedy zase zijem v mieri.

A moje mravce maju zuvacky kolko sa im zachce.