Prvý deň

Hneď som si spomenul na nášho suseda, ktorý sa podobne prejavuje, keď na dvore opravuje autá. A tak mu všetci hovoríme „Chriachačik“.Tentokrát to však bola Gina, inak milá slečna až na tie hlasné prejavy v kúpeľni. Jej mamina ma ešte pred odchodom stihla pochváliť za to, že hoci hovorím španielsky veľmi málo, aspoň mám poriadny ekvádorský prízvuk! Teda, to som ani sám nevedel.No to už boli na stole raňajky, aby sme nebehali po úradoch hladní. Tiež som okúsil 1x pravý domáci banánový koktail (Hijo Banán!!! :) a miestne kakao a celkovo sa tak snažili, aby mi niečo nechýbalo, že som radšej zaťal zuby a vychlípal spomínane kakao aj s obrovskými neocedenými kožiskami. To by som doma asi nedal! Ale tu mi to kožovaté mlieko pripravili tak ochotne a potom čakali na moju reakciu s takým očakávaním, že som jednoducho nemal to srdce povedať:„Ďakujem, neprosím!“