Vždy sa objavia nečakane, no v pravý čas. Zariadia, čo je treba a odletia tam, kde ich zase potrebuje niekto iný. Mal som to šťastie stretnúť zopár z nich aj na Slovensku a pravidelne sa ukazujú na mojich potulkách po svete. Naposledy sa jeden z nich ukázal na brazílskom letisku v Sao Paule, tentoraz prezlečený za Katiu.Aby sa neprezradila, povedala že je peruánka, ktorá sa vydala do Brazílie, kde žije už 6 rokov. Na potvrdenie ešte akože zavolala svojej 5 ročnej dcére, no to už som ju prekukol!Za 20 minút čakania na check-in mi stihla dať pre Peru lepšie typy a rady pre bývanie a cestovanie ako Lonely planet. V letiskovej hale vytiahla notebook a našla mi v Lime bývanie, aby som mal kde po príchode hlavu zložiť. V lietadle si sadla o 3 rady predo mňa a z času na čas sa otočila, aby skontrolovala, či je všetko v poriadku.Po pristáti v Peru našla v obrovskom dave ľudí, čo sa vyrojil z troch lietadiel, brazílsky pár, ktorý šiel do rovnakej štvrte ako ja a nemusel som sa tým pádom motať po nočnej 8 miliónovej Lime sám.A pri prechode cez imigračnú a pasovú kontrolu zmizla. Tak ako to robia vždy!Sú takí anjeli...
Sú takí anjeli...
...ktorý z neba na zem zleteli. Tak sa spieva v jednej pesničke, ktorú svojho času spievala celá žilinská Jašidielňa. A ja sa čím ďalej tým viac presviedčam, že je to pravda!