Láska je.... (moje myšlienky a postrehy)

Keď som sa nad tým hlbšie zamyslela, prišla som na to, že neexistuje láska na prvý pohľad. To, čo tak všetci romanticky nazývajú, je podľa mňa len to iskrenie a veľmi veľká fyzická príťažlivosť. Lebo hovoriť o láske v pravom zmysle slova behom piatich minút či dokonca sekúnd je veľmi povrchné.

Na to, aby láska vznikla je potrebná kompatibilita dvoch. Fyzická a aj psychická. Keď mi niekto povie, že láska bez sexu existuje, asi mu pacnem jednu na prebudenie. Ak sú dvaja spolu a klape im to po všetkých stránkach, ale jeden druhého nepriťahuje, vtedy im pogratulujem k úprimnému a krásnemu vzťahu, ktorá sa dá nazvať jednoducho: priateľstvo.

Ak všetko klape ako má, sú dvaja spolu najprv šťastní a krásne zaľúbení, padne vzťah do určitého normálu. A vtedy, keď opadne prvé zaľúbenie, obom partnerom klapky z očí a začínajú spoznávať aj tie negatívne stránky toho druhého, vtedy sa začne vzťah posúvať do inej roviny. Buď sa budú naďalej tolerovať a robiť kompromisy, alebo nezostáva nič iné, ako rozchod. Lebo dovera, úcta a podpora toho druhého je to najdoležitejšie.

Niekto povedal, že láska je, ak chceš, aby ten druhý bol šťastný. Nie, že chceš s ním byť, lebo ti je dobre, ale preto, lebo jemu je s tebou dobre. To je ok, ak to tak necíti len jedna strana. Neviem, či by som dokázala robiť všetko preto, aby ten moj bol šťastný bez toho, aby som cítila spatnú vazbu. A ak to chcú obaja, nie je o čom. To je láska.

Ale ten sesternicin priateľ to podľa mňa vystihol najkrajšie a najlepšie. Povedal:
"Láska je, keď ráno cestuješ autobusom do roboty, rozmýšľaš, čo ste včera spolu robili, zažili a pristihneš sa, ako sa pri tom usmievaš."