Sedíme s Kydom u nich na terase, popíjame ľadový čaj, vyjedáme dnes už ôsme Výročie (zemiakové lupienky slovenskej výroby, ktoré tak boli pomenované pri príležitosti môjho výročia s Lúzrom, mojim bývalým. To nám Segri s Kydom kúpili na to výročie, teda tie lupienky) a otvorili sme ďalšie desiny.
„Hajzli sú to špinaví, balkánski.“
Kydo sa vrátila po týždni práce v Osterajch. Nie je to tam vraj med lízať a ktovie čo ešte. Moc o tom nerozpráva, ona o tom veľa kričí. Vraj si dá namontovať až do svadby Adlo bezpečnostné dvere Tamkdetonetrebamenovať, resp. na Voldemorta.
„Keď vynechám moje každomnesačné pravidelné kŕče, stále je tu bolestivé Tenkrát poprvé. A sex, pri ktorom nikdy nemám zaručený orgazmus, holenie Všetkého dvesto hodín. A to len na to, aby som mu porodila v bolestiach deti, kŕmením mi vyťahajú prsia, ktoré sa mu prestanú páčiť, tak si nájde Šesnásku a mňa osere.“
„A my ich aj tak milujeme a robíme pre nich všetko. Darmo sa budeme rozčuľovať, oni nás budú trápiť, lebo si to necháme. A lebo ich milujeme teraz a vždy aj budeme.“
„Prečo nemajú Úctivý pud?“
„To je aký zase?“
„Že tak, ako chodia čurať, tak by mali mať k nám aspoň zakódovanú automatickú úctu. Už len kvôli tým deťom a tak.“
„Ale úctu v zmysle?“
„V zmysle Budem si ťa ctiť a vážiť a nebudem ti ubližovať psychicky ani fyzicky.“
„Jasné, a Šesnásky nech strílajú koľko chcú, len nech sú k nám akože úctivý?“
„Veď nemôžeme od nich chcieť lásku na celý život, to by bolo už na nich veľa. A láska na celý život podľa mňa aj tak neexistuje.“
„No, u niektorých aspoň zostane tá úcta.“
„Aj!“
„Idem na vécko.“
V podstate má Kydo pravdu. Keď im už nezakódovať večnú lásku, prečo nie aspoň úctu? Ale zase sa len utápame v utópiách.
„Volala Ula, či nepôjdeme do Klubu.“
„Kedy?“
„Zajtra.“
„Oki.“
