Viac v článku od amerického ekonóma Toma Palmera:
Pojem globalizácia vyvoláva v mnohých ľuďoch zmiešané pocity. Pocitom sa však venovať nechcem. Chcem hovoriť o rozume a logike. Každý pocit by mal byť podložený dôkazom, mal by dávať zmysel a malo by byť možné overiť ho alebo odmietnuť. Dúfam, že dnes sa mi podarí otvoriť vaše mysle tak, že aj vy sa svojimi srdciami nakoniec pridáte na stranu ľudskosti.
Pre oponentov globalizácie je príznačné, že tento pojem používajú ako názov pre všetky oblasti ľudského života, ktoré sa im nepáčia. Ja budem slovo globalizácia používať opatrnejšie a v užšom zmysle - ako odstraňovanie a rušenie štátom ukladaných obmedzení medzinárodnej výmeny, a stále viac integrovaného a komplexného systému výroby a obchodu, ktorý vznikol ako jej dôsledok. Pokúsim sa nájsť odpoveď na otázku aké sú vlastne efekty globalizácie, a či sú tieto efekty prínosné alebo škodlivé.
Základnou otázkou je, či majú byť hranice používané na zastavenie transakcií, ktoré by inak boli povolené, ak by obe obchodujúce strany boli na rovnakej strane hraničnej čiary. Mal by sa americkým farmárom umožniť nákup fínskych mobilných telefónov? Mali by krajčírky z Ghany mať povolené predávať tričká a nohavice švajčiarskym hodinárom?
Myslím si, že odpoveď je áno. Oponenti globalizácie zo strany ľavice i pravice, od Ralpha Nadera po Jeana Marie Le Pena, hovoria nie. Ešte predtým, než vysvetlím, prečo mám iný názor ako oni, dovoľte mi zdôrazniť jednu vec: diskusia o globalizácii nie je diskusiou o číslach, ale o skutočných ľuďoch z mäsa a krvi, ktorých životy sú rovnako významné a dôležité ako životy kohokoľvek z nás.
Aby som trochou tohto skutočného mäsa a krvi podložil aj svoje argumenty, dovoľte mi porozprávať vám jeden krátky príbeh. Minulý rok ma môj priateľ mayského pôvodu, ktorý je profesorom antropológie v Guatemale, pozval do oblasti obývanej pôvodnými mayskými indiánmi. Povedal mi že antropológovia z Európy a Spojených štátov, ktorí chcú študovať indiánsku kultúru, sa často sťažujú, že mnohé mayské ženy už nenosia svoje krásne a ručne šité domorodé oblečenie každý deň. V súčasnosti tento odev používajú už iba pre zvláštne príležitosti, ako napríklad krsty a svadby. Reakciou návštevníkov je skoro vždy zdesenie. Mayov okrádame o ich kultúru, hovoria. Sú vojnovými obeťami globalizácie a kultúrneho imperializmu.
Návštevníci sa však už neunúvajú opýtať mayských žien, prečo si už mnohé z nich tradičné kroje neobliekajú. Môj priateľ sa však pýtal. Ženy mu odpovedali, že svoje ručne robené odevy nenosia, pretože sa pre ne stali príliš drahými. Čo to však znamená, keď sa ručne robené odevy stanú príliš drahými? Znamená to, že práca mayských žien získala vyššiu hodnotu. Namiesto trávenia dlhých hodín a dní nad tkáčskym stavom vyrábajúc košeľu pre vlastnú potrebu dnes môžu stráviť ten istý čas výrobou tej istej košele, ktorú predajú francúzskym turistom a za utŕžené peniaze si kúpia tri iné veci – slnečné okuliare, alebo rádio, alebo lieky proti tropickej horúčke. Alebo môžu za ten čas ušiť aj niečo iné, a stále si pritom môcť dovoliť nakúpiť viac vecí, ktoré si cenia. Nie sú okrádané. Stávajú sa bohatšími. A z ich pohľadu to nie je zlá vec. Ale pre tých, ktorých môj mayský priateľ nazýva „antiglobalistickí obdivovači chudoby“, ktorí radi robia fotky pestrofarebných chudobných ľudských bytostí, je to veľkým sklamaním.
Takže vždy, keď budeme diskutovať o globalizácii, majme na pamäti ženy vyrábajúce odevy, ktoré pre ne už príliš drahé pre každodenné nosenie. Ony sú tými ľuďmi z mäsa a krvi, o ktorých osudoch rozhodujeme vždy, keď hovoríme o globalizácii. Stanú sa bohatšími alebo chudobnými – ich život sa predĺži alebo skráti – následkom rozumnej alebo hlúpej politiky?
MÝTY O GLOBALIZÁCII
Globalizácia ničí pracovné miesta
Obchodná politika neovplyvňuje počet pracovných miest, má však vplyv na druh práce, ktorú ľudia vykonávajú. Ak ochranárska politika štátu zvyšuje počet pracovných miest v niektorom odvetví s konkurenčným dovozom, zároveň znižuje počet pracovných miest v iných, exportujúcich odvetviach – čiže v odvetviach, ktoré vyrábajú tovary, ktoré by boli vymenené za tovary ktoré by boli dovezené, ale stali drahšími v dôsledku ciel, či úplne vylúčené následkom dovozných kvót. Export je totiž koniec - koncov cenou, ktorú platíme za import, a dovoz je cenou, ktorú cudzinci platia za náš vývoz. Ak teda obmedzíme hodnotu dovážaných tovarov prostredníctvom ciel, znížime i hodnotu vyvážaných tovarov, ktorými za ne „platíme“. To znamená stratu pracovných miest v exportne orientovaných odvetviach.
Globalizácia cieli kapitál na miesta, kde sú mzdy najnižie, a vykorisťuje najchudobnejších pracujúcich
Ak by bolo pravdou že kapitál tečie do krajín s najnižšími mzdami, potom by sa Burkina Faso a ostatné zbedačené nízkopríjmové krajiny mali topiť v záplave zahraničných investícií. Tento výrok je však možné overiť, a ako sa ukazuje, pravda je iná. Počas deväťdesiatych rokov odišlo 81 % amerických zahraničných investícií do troch častí sveta: zúfalo chudobnej Kanady, zbedačenej západnej Európy, a hladujúceho Japonska. Rozvojové krajiny (s rýchlo rastúcou úrovňou miezd), ako napríklad Indonézia, Brazília, Thajsko a Mexiko získali z tohto koláča 18 %. A zvyšok sveta, vrátane celej Afriky, zaznamenal iba jedno percento. Investori vkladajú svoj kapitál na miesta, kde z neho získajú najvyšší výnos – a to je vo všeobecnosti do krajín, kde sú mzdy najvyššie, nie najnižšie. Okrem toho podniky založené zahraničnými investormi zvyčajne platia vyššie mzdy ako domáce podniky, pretože cudzinci chcú prilákať a udržať si najlepších pracujúcich.
Kapitál je vyvážený z bohatých krajín do chudobných, kde sa zaň stavajú vykorisťujúce fabriky, ktoré potom vyvážajú kopu lacných tovarov späť do bohatých krajín, vytvárajú obchodné prebytky a podkopávajú výrobu v bohatých krajinách, takže nakoniec sú na tom všetci horšie
Takéto príbehy počúvam od vysokoškolských študentov často. Sú však tak popletené, že je ťažké sa vôbec rozhodnúť kde s ich rozmotávaním začať. Po prvé, nie je možné mať naraz prebytok na kapitálovom i obchodnom účte platobnej bilancie. Ak vyvážate viac než dovážate, dostávate niečo na oplátku za svoj vývoz – a tým niečím je napríklad vlastníctvo aktív v krajinách, do ktorých vyvážate – inými slovami čisté investície. Ak dovážate viac než vyvážate – ako je tomu niekoľko desaťročí v Spojených štátoch – musíte naspäť niečo predať cudzincom, ktorí vám posielajú svoje výrobky, a tým niečím sú aktíva, ako napríklad podiely v spoločnostiach. Základnou rovnicou je vzťah „úspory – investície = export – import“. Mnoho z najstrašnejších scenárov vytvorených oponentmi globalizácie je založených na ignorancii najzákladnejších ekonomických faktov.
Globalizácia spôsobuje zhoršovanie životného prostredia a pracovných podmienok
Ďalším z omylov je, že kapitál plynie do krajín s najnižšími environmentálnymi a pracovnými štandardmi. Pozrime sa však na fakty. Investori investujú tam, kde je návratnosť ich investície najvyššia. Takými miestami sú zvyčajne krajiny, v ktorých je práca najproduktívnejšia, a ľudia sú teda zvyčajne bohatší - a bohatší ľudia zvyčajne požadujú lepšie, a nie horšie pracovné podmienky a environmentálnu kvalitu. Dva z prípadov, ktoré sú najčastejšie spomínané ako príklady negatívnych dôsledkov obchodu na životné prostredie – prípady delfínov a korytnačiek, v skutočnosti dokazujú zlepšovanie, a nie zhoršovanie environmentálnych štandardov, keďže cudzie krajiny prijali americké normy na ochranu delfínov a morských korytnačiek. To isté platí aj o pracovných podmienkach. Miesta v podnikoch vlastnených zahraničným kapitálom v skutočnosti patria medzi vyhľadávané, pretože ponúkajú vyššie mzdy a zároveň i lepšie pracovné podmienky, než ich domáci konkurenti.
Globalizácia na celom svete vytvára homogénnu americkú kultúru
Je skutočne pravdou, že americká kultúra je pre mnohých ľudí príťažlivá, a že niektorí ľudia – zvyčajne elity – proti tomu namietajú. Ale spomeňte si na mániu, ktorá ovládla celý svet po vydaní kníh o malom anglickom čarodejníkovi Harrym Potterovi, alebo posadnutosť, akú u všetkých sedem- až deväťročných detí pred pár rokmi vyvolali japonskí Pokemoni, či na japonské Anime seriály, indický filmový priemysel nazývaný „Bollywood“, a mnohé ďalšie príspevky neamerickej kultúry, ktoré nás všetkých obohacujú. A to ani nespomínam thajské a činske reštaurácie alebo možnosť kúpiť si kompakty s hudbou naspievanou v takmer všetkých jazykoch sveta. Ak sa kultúry hermeticky uzavrú a nemenia, prestávajú byť ľudskými kultúrami – stávajú sa múzejnými exponátmi. Globalizácia kultúru obohacuje.
Globalizácia spôsobuje nerovnosť
Dôvody rastúcej či klesajúcej rovnosti sú zložité. Na výroku, že globalizácia spôsobuje nerovnosť, je však mnoho pravdy: rozdiel v bohatstve krajín, ktoré majú uzavretú ekonomiku, a krajín, ktoré umožňujú slobodný obchod, sa rapídne zvyšuje. To však nie je nerovnosť, akú majú na mysli antiglobalisti. Je však faktom, že v krajinách, ktoré svoje ekonomiky otvorili, sa zastúpenie strednej triedy zväčšilo, čo skôr poukazuje na menej než na viac nerovnosti.
PRÍNOSY GLOBALIZÁCIE
Globalizácia vedie k mieru, pretože odstraňuje motívy na začatie konfliktov
Ochranárska politika je založená na mentalite a z nej vychádzajúcej politike, ktorá podčiarkuje súperenie záujmov národov. Na druhej strane slobodný obchod spája národy v mieri. Existuje jedno staré príslovie: Keď hranice nemôže prekročiť tovar, určite tak urobia armády.
Obchod vytvára bohatstvo
Predstavte si, že by niekto vymyslel prístroj, ktorý by vám umožnil do jedného konca vložiť veci, ktoré môžete ľahko a lacno vyrobiť, a z druhého konca by z neho vypadávali veci, ktoré by ste radi mali, ale ich výroba vás stojí viac. Austrálčania by do jedného otvoru nahnali ovce, a z druhého konca by im začali vypadávať autá a xeroxy. A Japonci by do jedného konca natlačili videá a magnetofóny a z druhého by im začala prúdiť ropa, pšenica, a lietadlá. Vynálezca takéhoto prístroja by bol oslavovaný ako hrdina ľudstva – až kým by zopár antiglobalistov neukázalo, že týmto prístrojom je... prístav! Namiesto oslavovania hrdinstva by takýto „vynálezca“ bol označený za ničiteľa pracovných príležitostí, a navyše protivlasteneckého človeka. Aký však je rozdiel medzi takýmto prístrojom a obchodom?
Obchod obohacuje všetkých
Najbežnejším omylom ochranárov je mýliť si absolútnu výhodu s komparatívnou výhodou. Aj keď je človek na druhej strane hranice úplne vo všetkom lepší než ja, obaja môžeme získavať na obchode, ak sa on špecializuje na to, čo robí najlepšie zo všetkého, a ja špecializujem na to, čo ja robím najlepšie zo všetkého. Starý známy príklad právnika a jeho sekretárky platí rovnako medzi krajinami ako medzi kanceláriami. Právnik vie písať aj právne stanoviská, aj listy na stroji lepšie ako jeho sekretárka. Obaja však získajú, ak sa právnik zameria iba na písanie stanovísk (čo ho bude stáť menej v zmysle strateného výstupu z jeho strojopisu), a sekretárka ich na stroji všetky prepíše (čo ju bude stáť menej v zmysle stratenej právnickej práce, pretože sekretárka je lepšia v strojopise, než v znalosti legislatívy). Celkový spoločný výstup je vyšší a obaja získajú vyšší príjem. To je zároveň jedným z dôvodov, prečo je obchod tak spojený s mierom. Spoločnosť totiž môže existovať v prvom rade preto, že obchod ľuďom umožňuje vidieť ďalších ľudí ako ich priateľov a partnerov v obojstranne výhodnej spolupráci, a nie ako rivalov v boji o prežitie. Obchod stál pri zrode ľudskej civilizácie.
Slobodný obchod je najrýchlejším spôsobom, ako sa zbaviť detskej práce
Na celom svete pracuje približne 250 miliónov detí. Percento detí, ktoré pracujú, však s rastom obchodu kleslo – a nie vzrástlo – a to z veľmi logických dôvodov. Chudobné krajiny nie sú chudobnými preto, že v nich existuje detská práca. Deti pracujú preto, že sú chudobnými. Keď sa ľudia prostredníctvom výroby a slobodného obchodu stanú bohatšími, svoje deti pošlú do školy, a nie na pole. Globálny obchod je najrýchlejším spôsobom eliminácie detskej práce a jej nahradenia vzdelávaním.
Obchod, otvorenosť a globalizácia podporujú transparentnú, demokratickú vládu a vládu práva
S pádom obchodných bariér vzrástol podiel vlád klasifikovaných organizáciou Freedom House ako demokratické. Z vrchných 40 percent krajín hodnotených podľa ich ekonomickej slobody v Indexe ekonomickej slobody (na jeho tvorbe spolupracuje i Nadácia F. A. Hayeka) je viac ako 90 % Freedom House-om hodnotených ako „slobodné“. Na druhej strane, zo spodných 20 percent, čiže z najviac protekcionistických ekonomík, je ako „slobodné“ označené menej ako pätina, a viac než polovica je hodnotených ako „neslobodné“. Dobrým príkladom je Mexiko: otvorenie mexickej ekonomiky prostredníctvom začlenenia sa do združenia NAFTA umožnilo víťazstvo prezidenta Vincenta Foxa a prelomilo monopolnú vládu Inštitucionálnej revolučnej strany. Priaznivci demokratickej vlády a vlády práva by mali podporovať globalizáciu.
Slobodný obchod je základným ľudským právom
Antiglobalisti a ochranári vychádzajú z presvedčenia, že majú právo použiť silu, aby mne a vám znemožnili dobrovoľnú výmenu. Základné práva by však mali byť rovnaké pre všetkých ľudí, a právo zapojiť sa do slobodného obchodu je základným ľudským právom daným všetkým ľuďom, bez ohľadu na to, na ktorej strane hranice sa nachádzajú. Slobodný obchod nie je privilégiom; je ľudským právom.
Obchodovanie je neodškriepiteľne ľudské. Odlišuje nás od všetkých zvierat. Vychádza z našej schopnosti premýšľať a z nášho nadania dohodnúť sa. Ako Adam Smith podotkol v prednáške 30. marca 1763, „Ponuka zaplatiť jeden šiling za tovar, ktorá sa nám zdá mať taký prostý a jednoduchý význam, je v skutočnosti presviedčaním iného človeka, aby tak urobil, pretože je to v jeho záujme.“. Ako Smith podotkol, zvieratá môžu spolupracovať, ale neobchodujú, a neobchodujú preto, lebo nedokážu premýšľať a dohodnúť sa.
Obchod však nie je iba charakteristickou ľudskou činnosťou, je zároveň charakteristickým znakom civilizácie, ako už Homér vypozoroval v Odysei. V deviatej knihe, keď Odyseus rozpráva o vylodení sa na Kyklopovom ostrove, zdôvodňuje, prečo je Kyklop len „zviera neznajúce zákona“:
Kyklopovia nemajú žiadne lode s karmínovými provami,
žiadnych lodiarov, ktorí by im postavili štíhle plavidlá,
aby mohli vyplávať do cudzích prístavov,
tak ako väčšina ľudí riskuje plavbu aby obchodovala s inými ľuďmi.
Kyklopovia sú barbari, pretože neobchodujú. Žijú vo svete vysnenom antiglobalistami, vo svete bez obchodu, vo svete, kde je všetka produkcia miestna.
Ochranárstvo by nemalo byť odmietnuté iba preto, že je neefektívne. Malo by byť odmietnuté aj preto, že vedie ku konfliktom a vojnám, pretože je nemorálne, a pretože je necivilizované.
TOM PALMER
Autor je Senior Fellow, Cato Institute
Publikovaný článok je skrátenou verziou prednášky Toma Palmera, uvedenej na viacerých prestížnych amerických univerzitách.
