Po zmenách, uskutočnených pred troma rokmi, je situácia úplne odlišná.
Na trhu pôsobí viacero súkromných spoločností, ktoré si konkurujú, a preto je ich cena dopravy únosná a nižšia ako kedysi. Tieto spoločnosti zároveň zabezpečujú dopravu veľmi efektívne a snažia sa uspokojovať dopyt svojich zákazníkov, medzi ktorých patria i Robo, Rasťo a Karolína.
Dopravu tieto konkurenčné spoločnosti zabezpečujú viacerými linkami, v rôznych časoch tak, aby to vyhovovalo čo najväčšiemu počtu obyvateľov. Používajú rôzne dopravné prostriedky, nielen autobusy, aby sa im znížili náklady. To sa prejavilo i na znížení cien dopravy. Dnes je naozaj každý spokojný.
Bratislavský samosprávny kraj už dávno nedotuje jednu dopravnú spoločnosť, ale priamo ľudí. Tak sa nestrácajú milióny korún vo vreckách dopravcov, ale sú použité na prepravu tých, ktorí to najviac potrebujú – mladých a seniorov.
Rasťovi rodičia, ktorí sú v dôchodku, tak využívajú dopravu síce za plné cestovné, ale majú dotované určité jazdy. Rovnako je to i s deťmi Roba, Rasťa a Karolíny – tie sa bezpečne dostanú do školy prostredníctvom školských autobusov, ktoré samosprávny kraj prepláca priamo školám.
Cestná infraštruktúra
Jaro Jazdoš je starým motoristom. Auto vlastní už 20 rokov. Má najazdených tisícky kilometrov po celom Slovensku a svete.
Kedysi, keď Jaro jazdiť iba začínal, boli cesty v Bratislavskom kraji v dezolátnom stave. Veď vlastne ako všade na Slovensku. Boli nebezpečné a často sa mu auto poškodilo na rôznych jamách a výtlkoch.
Toto sa však radikálne zmenilo, len čo si zvolení predstavitelia BSK za Hnutie VPRED uvedomili, že musia do rozvoja a opravy cestnej infraštruktúry značne investovať, a to najmä výnosy z dane platenej motoristami, ktoré boli v minulosti často vynakladané na rôzne iné účely.
Jaro to pocítil ihneď. Behom troch rokov sa zmenil stav vozoviek. Tie boli lacnejšie na údržbu a boli zároveň zrekonštruované. Jazdiť na nich je úplná pohoda.
Krajská samospráva začala spolupracovať i s miestnymi samosprávami na riešení problémov miestnych komunikácií. Aj tu sa už prejavili prvé výsledky. Autom po Bratislavskom kraji – to už nie je ako cestovať po poľnej ceste. To je akoby pred vami práve prešiel valec – hrbole a diery zmizli.
Školstvo
Ferino Učivý je historik. Učil na gymnáziu v Bratislavskom kraji. Prestal kvôli nízkemu platu a slabému hodnoteniu. Dnes by sa však rád vrátil. Prečo? Vidí, že sa udiali zmeny.
Stredné školy sú v Bratislavskom kraji veľmi efektívne a veľmi kvalitné. Po tom, čo získali väčšiu manažérsku samostatnosť a rozšírili sa ich možnosti viaczdrojového financovania, sú opravené a majú veľmi dobré vybavenie. Reformy zabezpečili nové zdroje do škôl a ich vybavenia. Dnes sú učitelia omnoho lepšie hodnotení ako v minulosti a vedenie školy má omnoho viac finančných prostriedkov, ktoré investuje do škôl.
O študentov je tiež dobre postarané. Dostávajú finančné poukážky na kultúru a šport, škola im zabezpečuje dopravu prostredníctvom školských autobusov. Sú motivovaní rôznymi štipendijnými programami, ktoré vyhlasuje župan Bratislavského kraja.
Ferina Učivého dnes úspešne prijali do zamestnania. Zmeny, ktoré sa uskutočnili, priniesli ovocie. Spokojných učiteľov a spokojných študentov.
Kultúra a šport
Alfonz Činohra a jeho sestra Mária Atletická sú konečne po rokoch spokojní, že sa darí na kultúrne a športové podujatia prilákať čoraz viac mladých ľudí. O seniorov je takisto konečne záujem.
Sú to práve tieto skupiny ľudí, ktoré v minulosti nemohli chodiť na kultúru či športovo žiť. Dnes však majú peniaze v podobe poukážok na kultúru a šport (mladí). To upravilo i ponuku kultúrnych a športových činností, ktoré sa teraz omnoho viac zameriavajú i na tieto skupiny obyvateľov.
Slobodné rozhodovanie ľudí má i veľmi pozitívny dopad na kvalitu ich života. Mladí nie sú diskriminovaní tým, že nezarábajú a nemajú dostatok peňazí, o starších majú konečne záujem i rôzni organizátori kultúrnych podujatí. Tí, ktorí predtým nemali peniaze na kultúru ani šport, kvôli ich sociálnemu postaveniu, si konečne môžu dovoliť niekam ísť.
Takto sa už konečne nepodporujú inštitúcie, ich opravy, spotrebu elektrickej energie a tepla, ale konkrétne potreby ľudí. Poukážky majú zároveň vzdelávací charakter. Motivujú každého, aby išiel navštíviť kultúrne podujatie, zašportovať si, zrelaxovať, či pozrieť si športový zápas, alebo dať takéto poukážky klubom, ktorých je členom. Kultúrne inštitúcie majú zároveň omnoho viac motivácie poskytovať týmto ľuďom rôzne služby, aby zaujali ich pozornosť a tak sa v kraji rozšírili i mnohé kultúrne a športové aktivity, ktoré dovtedy neexistovali.
Sociálne služby
„Vážení zodpovední pracovníci, mám 70 rokov a opäť som sa raz nedostala do opatery sociálneho zariadenia vo Vašej pôsobnosti. Mám veľmi nízky príjem, nemám žiadnu rodinu a som chorá. Pritom viem, že moja bývalá susedka už v domove je, pritom vlastní stále svoj byt, má rodinu i vyšší dôchodok.“ Emília Chudobná.
I s takýmito slovami zúfalstva sme sa mohli v minulosti stretávať. Kraj sa nevedel postarať o tých, ktorí potrebovali skutočnú pomoc. Uprednostňovali sa rôzni známi, prehlbovala sa korupcia. Do sociálnych zariadení sa v mnohých prípadoch nedostali všetci, ktorí to naozaj potrebovali.
Dnes je však situácia úplne odlišná. BSK začal realizovať veľmi adresné a transparentné dotácie na základe všeobecných kritérií. To vytvorilo i tlak na vstup nových prevádzkovateľov sociálnych zariadení, aby poskytovali takéto služby. Služby postupne lacneli a dnes sú už dostupné pre každého. Kto si ich náhodou nevie dovoliť, tomu adresne BSK pomôže sociálnou dotáciou.
„Vážení zodpovední pracovníci, som Vám veľmi povďačná za uskutočnené reformy. Bola som sociálnym prípadom a v tomto novom systéme si konečne môžem dovoliť vhodnú a dobrú opateru. Som rada, že ste mi spríjemnili môj život.“ Emília Chudobná
...namiesto doslovu
Nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám ľubovoľný politik dokáže bez mihnutia oka sľúbiť.
V Bratislavskom regióne to pred nadchádzajúcimi župnými voľbami nie je inak. Strany a ich kandidáti sa jeden cez druhého predháňajú v megalomanských plánoch – pozemnou lanovkou na hrad počnúc, cez predvolebný evergreen ľahkého metra, až po zainternetovanie celého mesta.
O tom, kto to má všetko zaplatiť, je však ticho.
Som presvedčený, že veci sa dajú robiť aj inak. Samozrejme, ak poviem, že ja a moji kolegovia v hnutí VPRED sme iní a lepší ako ostatní, vysmejete ma.
Problémy obyvateľov Bratislavy, Malaciek, Pezinku a Senca však skutočne spočívajú v omnoho prozaickejších veciach, než je lanovka. A na ich vyriešenie nie je treba ťahať pod fúzy voličom medové motúzy a sľubovať hory-doly.
Veľmi často sa dajú elegantné, rozumné a správne riešenia uskutočniť lepším využívaním existujúcich prostriedkov, odstránením zbytočných obmedzení a regulácií, posilnením konkurencie medzi poskytovateľmi služieb, otvorenou komunikáciou a spoluprácou medzi regionálnou a miestnou samosprávou.
O tom sú aj príbehy Jara Jazdoša, Emílie Chudobnej, či Rasťa Pezinského.
Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať smiešne či detinské, hovoria o vážnych veciach.
Doprava, cesty, školstvo, kultúra, sociálne veci... to sú práve tie problémy, ktoré sa každého z nás dotýkajú úplne konkrétne.
Na rozdiel od „veľkej“ politiky nie sú vzdialené, ale priamo ovplyvňujú kvalitu života nás, našich rodín a našich detí.
Častejšie a lacnejšie spoje hromadnej dopravy nemusia stáť viac peňazí. Vpustením konkurencie do dopravy vzniknú nové spoje. V najčastejšie využívaných spojoch a dopravných špičkách tak po dlhom čase konečne bude môcť klesnúť cena cestovných lístkov.
Peniaze v školstve je treba správne využívať na vzdelávanie, kvalitných pedagógov i vybavenie škôl. Väčšia manažérska samostatnosť i zodpovednosť pre vedenie škôl posilní konkurenciu, odstraňovanie bariér pre viaczdrojové financovanie môže priniesť viac peňazí. Racionalizácia siete si vyžiada školské autobusy.
Systém zliav pre študentov a dôchodcov na športové a kultúrne podujatia odstráni netransparentné rozdeľovanie prostriedkov na tieto aktivity. Namiesto priamych dotácií dostane každá rodina kupón, za ktorý si bude môcť nakupovať lístky a vstupenky na kultúrne a športové podujatia. Každý tak sám rozhodne, čo ho baví a zaujíma.
Kľúčom k správnej sociálnej politike je adresnosť. Úcta, pokora a solidárnosť nemajú byť len prázdnymi frázami, ale istotou pre ľudí v núdzi. Cestou k úspechu je podpora jednotlivcov namiesto inštitúcií, ktorí sa stanú pre poskytovateľov sociálnej starostlivosti zdrojom ich príjmov (finančné prostriedky budú naviazané na konkrétne prípady; podpora jednotlivcov zabezpečí adresnú podporu, pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú; finančná naviazanosť zdrojov na ľudí spôsobí rozmanitosť ponúkaných služieb u poskytovateľov sociálnej starostlivosti).
Ak ste sa dočítali až na toto miesto, zrejme vás problémy regionálnej politiky skutočne zaujímajú. Budem veľmi rád, ak diskusia prinesie ďalšie podnety a nápady, alebo hoci aj konštruktívnu kritiku.
