Západ sa síce sťahuje do Chorvátska, no Stredoeurópan putuje ďalej na východ. Dobrodruhovia, blogeri či cestovné agentúry toho preto o Arménsku, ako o turistickej destinácií, v poslednej dobe napísali viac než dosť. Môj článok však bude iný.
Ak vás zaujímajú čaro a rozmanitosť miestnej prírody, kuchyne či architektúry, pravdepodobne vás príliš nenadchne. Namiesto kvetnatých opisov turistických atrakcií vám dá zopár subjektívnych odpovedí na otázku „Čo je Arménsko?“ a poodhalí ako v tejto rozvojovej krajine koexistujú tradície s inováciami.
Arménsko je nezamestnanosť
Do Arménska som prišla ako dobrovoľníčka v rámci projektu Človeka v ohrození, podporiť jeho českú sestru, Človeka v tísni v Arménsku. Môj projekt je zameraný na podporu zamestnanosti a rozvoj podnikania. Pri nezamestnanosti, ktorá presahuje úroveň 36%, dôležitosť misie pravdepodobne nepotrebuje obhajobu.
Emigrácia tu predstavuje problém už od dôb Osmanskej ríše. Masový charakter dosiahla začiatkom 20. storočia, ako výsledok Arménskej genocídy, a nedostatok pracovných príležitostí situáciu nezlepšuje ani dnes.
Je preto celkom bežné, že muži cestujú za prácou do neďalekého Ruska a len z diaľky podporujú svoje rodiny. Keď sa dáte do reči s miestnym taxikárom, s radosťou vás informuje o tom, že šoférovaním sa živí len dočasne a v skutočnosti je majiteľom prosperujúceho businessu v krajine ovládanej Tým-Koho-(v západnom svete)-Netreba-Menovať. Pri niektorých jedincoch by sa už ale aj chrobák Truhlík začervenal. Proti nezamestnanosti sa bojuje všakovako. Nájsť v nedeľu na obed 5 mladých predavačiek veselo konverzujúcich v butiku o veľkosti 5x10 metrov tu okrem západného turistu nikoho neprekvapí. Platy sú teda prirodzene nízke, no aspoň sú.
O niečo lepšie je na tom kancelária arménskej pobočky Človeka v tísni (interne tiež slávna najlepším zásobovaním koláčmi), do ktorej sa už niekoľko týždňov snažím začleniť aj ja. Pracovná doba od deviatej do šiestej mimo víkendov veľa možností pre súkromný život neposkytuje, a preto je obrovským šťastím mať príjemných kolegov, s ktorými sa ľahko spolupracuje.
S tými mojimi momentálne pracujeme na troch projektoch situovaných v rôznych regiónoch krajiny. Projekty sa zameriavajú na reintegráciu navrátilcov do vlasti, rozvoj turizmu a spracovanie vlny. Všetky majú obrovský potenciál pre regionálny rozvoj a vytváranie pracovných pozícií a určite o nich nepíšem naposledy.
Arménsko je Jerevan
Jerevan je, rovnako ako jeho obyvatelia, mesto hrdé a svojrázne, ale aj nesmierne pohostinné a plné prekvapení. Tohto roku Jerevan slávi svoje 2800. narodeniny, čo nie je žiadna maličkosť. Napriek svojmu veku je to ale mesto plné života a energie, ktoré v sebe spája prvky východu so západom, histórie s budúcnosťou.
V Jerevane žije viac ako milión ľudí, a teda tretina celej populácie. Má dokonca aj vlastné metro, čím sa mnohé hlavné mestá pochváliť nemôžu. Na rozdiel od Bratislavy ho však aj skutočne potrebuje, lebo premávka je tu doslova pekelná. Cesty sú len pre odvážnych, nehľadiac na to, či sedíte za volantom, na mieste spolujazdca, alebo kráčate po ulici. Svojim vlastným veselým životom si tu žije aj hromadná doprava, no keďže pri jej opise hrozí, že by človek našiel celkom novú odpoveď na otázku Života, Vesmíru a všetkého, tejto problematiky vás pre krátkosť času nateraz ušetrím.
Počet áut, ako aj ich priemerný rok výroby, robia vzduch v blízkosti hlavných ciest takmer nedýchateľným. Neprospieva tomu ani všadeprítomný cigaretový dym, jeden zo základných vyjadrovacích prostriedkov mužnosti miestnych obyvateľov. Akonáhle sa však vaše pľúca prispôsobia suchému vzduchu, a rozhliadnete sa vôkol, rozprestrie sa pred vami veľkoleposť, akú by v rozvojovej krajine čakal len málokto. Námestia, parky, spievajúce fontány, opera, balet, množstvo kaviarní a reštaurácií.
Krásne a príjemné miesta dopĺňa množstvo mimovládnych organizácií, medzinárodných partnerstiev či rozrastajúca sa sieť startupov, ktoré prispievajú k rýchlemu ekonomickému a sociálnemu rozvoju krajiny. Nadväzujúc na niekdajšiu slávu krajiny v oblasti IT inovácií sa toto sovietske Silicon Valley postupne opäť mení na celosvetovo uznávané a prosperujúce centrum technologických startupov.
Akonáhle však vytiahnete päty za hranice Jerevanu, moderné technológie budete hľadať zbytočne. Pracovných príležitostí ubúda a životná úroveň prudko klesá. Dynamickosť rozvíjajúceho sa veľkomesta nahradí pokojný život malých miest a vidieka.
V Arménsku sú v spolupráci medzi výskumnými inštitúciami, priemyslom a verejnou správou zásadné nedostatky. Arménska vláda sa snaží situáciu zlepšiť a podporiť rozvoj inovatívnych prístupov k práci, a to aj hľadaním netradičných riešení pre tradičné problémy. V spolupráci s Rozvojovým programom spojených národov aj preto založila prvé Národné Centrum Inovácií v oblasti trvalo udržateľného rozvoja vo svete. Tým by sa mohla inšpirovať aj nejedna „rozvinutá“ krajina.
Arménsko sú tradície
Arménsko nie je len krajina. Je to životný štýl. Z každej strany počujem, že Arménsko si ako krajina zakladá na tradíciách, čo je zjavné už na prvý pohľad a pri prvej konverzácii.
Tradície sa z pohľadu cudzinca možno najvýraznejšie prejavujú vo vzťahu k rodovým otázkam. Či sa človek narodí ako muž alebo žena tu, rovnako ako v mnohých európskych krajinách, stále zohráva priveľkú rolu. Určí to do ktorého z dvoch veľmi rozdielnych svetov sa bude musieť už veľmi skoro začleniť a aký postoj k svojej budúcnosti zaujme.
Od žien sa prirodzene očakáva, že si rýchlo nájdu manžela s ktorým ešte pred tridsiatkou začnú plodiť potomkov. Muži majú za úlohu splnenie tejto povinnosti bez reptania umožniť a rodinu dostatočne materiálne zabezpečiť. Pokiaľ si tieto spoločnosťou pridelené úlohy aspoň naoko plnia, ich okolie je spokojné a vo všetkom ostatnom majú slobodu.
Avšak Slováka, pamätajúceho a propagujúceho hodnoty tradičnej rodiny, ako ich Pán farár boli v kostole kázali už v časoch našich pra-prastarých materí, v tomto ohľade nič tak veľmi neprekvapí. Možno len to, že k cudzincom sa tu ešte stále pristupuje s úsmevom a otvorenou náručou. Ľudia sú otvorení, priateľskí a hosť, nech je už odkiaľkoľvek, musí odchádzať s úsmevom na tvári a plným žalúdkom.
Arménsko sú ale aj vysoké vrchy, náhorné plošiny, starobylé chrámy, vynikajúce jedlá či svetoznámy koňak
Miestni sa aj napriek polohe krajiny na juhozápadnej Ázie považujú skôr za Európanov a dlhoveká kresťanská tradícia k tomuto názoru iba prispieva. Ečmiadzinská katedrála vybudovaná v roku 303 neďaleko Jerevanu, je mnohými považovaná za najstarší dodnes slúžiaci kresťanský chrám na svete. Slávnu horu Ararat, údajne ukrývajúcu Noemovu archu, si v priebehu vekov na veľký smútok celého Arménska privlastnilo Turecko, no národným symbolom ostane naveky.
Územie o trochu väčšie od polovice Slovenska v sebe ukrýva dostatok dôvodov na hrdosť. Hoci separovanie odpadu si tu vyžaduje seriózne odhodlanie, bez veľkej námahy nájdete dych berúce výhľady, najdlhšiu lanovku na svete a granátové jablká, za ktorými sa oplatí pricestovať. Láska prechádza cez žalúdok, a preto si Arménsko všetkých rýchlo získa.
Arménsko na svojom neveľkom území ponúka fascinujúci mix západného s východným, slovanského s kaukazským, rýchleho s pomalým, tradičného s pokrokovým či veľkolepého s priemerným. Ak ale nehovoríme o podmanivom zvuku arménskeho duduku, stále platí, že lepšie je raz vidieť ako dvakrát počuť. V prípade Arménska tiež dotknúť sa, nadýchnuť a ochutnať.
Mimovládne organizácie ako Človek v ohrození prispievajú k rozvoju oblastí, ktoré to najviac potrebujú. Aj vďaka ich úsiliu do krajiny prichádza stále viac zahraničných zdrojov a dobrodružstva chtivých turistov. Rozdiely medzi regiónmi sú v každom smere obrovské, preto je ešte stále mnoho, čo zlepšovať.
Ak sa chcete dozvedieť viac o živote v tejto krajine, projektoch arménskeho Člověka v tísni, prečo Arméni ďakujú po francúzsky, alebo čo znamená slovo „voč’char“ a prečo ho každý musí poznať, sledujte náš blog aj naďalej.
Kristína Križanová, dobrovoľníčka Človek v ohrození
Dobrovoľnícky pobyt je podporený zo zdrojov SlovakAid.
