Soňa Cummings
Som epileptik 2. časť
Je to ako poprava. Ležím na zemi a čakám. Kedy to už príde? Potím sa, stotiny plynú, dokonca aj celé sekundy. Veru, ráta sa to na stotiny. V takej chvíli si viete každú „vychutnať.“ Strach sa stupňuje, dýcham plytko, srdce bije, čakám na dopad pomyselnej sekery. Preberiem sa na druhej strane? Budem mať to šťastie? Hrôza ma neskutočne zviera. Začína sa zatmievať. Príď už konečne!, stačím si ešte pomyslieť. A potom stratím vedomie.
