Praha bola plná Rusov. To bola do očí bijúca črta. Boli všade, ich jazyk sa ozýval zovšadiaľ, ich ženy odeté v drahých kožuchoch ste stretávali na každom kroku. Ďaľšou veľkou skupinou boli mladí Taliani ktorí očividne potrebovali povyrazenie. Ešte v silvestrovské ráno či na obed bol v meste kľud a nič nenasvedčovalo tomu že sa blíži žúrka roka. Akurát na Staromestskom námestí bol postavený menší stage. Cca dva týždne pred odchodom do Prahy presiakli správy že mesto neplánuje ohňostroj z hradu ani z Vltavy a v kombinácii mrazivej teploty, kedže ešte v predposledný deň roka bolo ráno -14 stupňov a cez deň sa teplota vyšplhala len na -10, som čakal že oslavy budú zrejme menej výrazné a „primrznuté". Ale na Silvestra sa oteplilo na tri stupne pod nulou. Do centra mesta sa naša skupina dostala okolo desiatej hodiny večer, štart z horného konca Václavského námestia. To že to bude iné ako v Bratislave, hlavne čo sa týka poriadku a bezpečnosti, sme pocítili už po piatich minútach chôdze smerom k Staromestskému námestiu - napriek množstvu požiarnickych a policajných áut a samotných silových zložiek neustále ktosi hádzal pyrotechniku do blízkosti prúdu ľudí, kopa ožratých ľudí robilo z prechádzky slalom. V polovici námestia, keď sa dav kvôli pyrotechnickým „radovánkam" zasekol, sme sa rozhodli ísť nazad nahor a ísť dve zastávky metrom a ísť na námestie zo strany Karlovho mosta. Tu bola situácia omnoho pokojnejšia, predrali sme sa k stánkom s teplým občerstvením a posledných asi 40 minút sme strávili v príjemnej atmosfére. Idylka a želali sme si aby to tak bolo do konca. Kedže sporadický ohňostroj bol na námestí odkedy sme prišli a nejaký signál zo stejdžu neprišiel, riadili sme sa vlastnými hodinami. Prišla polnoc, ohňostroj nakrátko zmohutnel, bola pohoda. Tá sa vytratila po tom ako sa človek pokúsil dostať z námestia. Tých asi ďaľších tridsať minút za ktorých sme sa nakoniec dostali do bočnej uličky čo bolo asi 200 metrov som pociťoval akurát tak strach o najbližších a pohoda bola ta tam. Ok , poviete si že to sa stáva všade. Hasiči vrhajúci sa na pyrotechniku hodenú do davu, sácajúci sa ľudia, ožrani ktorí hľadajú potýčku. Prežili sme a v kľudnejších uliciach pri Vltave sme sa so stratením zvyškom našej skupiny ktorých dav odvial inam dali telefonicky dokopy a po ďaľšej pol hodine aj stretli. Spodok Václaváku pôsobil ako bojisko a prúd nie príjemne pôsobiacih ľudí sa valil k Orloju. Trochu zlovestne vyzeralo množstvo vozidiel záchrannej služby ktoré hulákali v uliciach. Vyhnúc sa skupine mladých ktorí si to rozdávali s automatmi MHD sme sa dostali do metra a opäť sme sa vynorili v pokojnej časti mesta. Cestou sme hodnotili, premýšľali a konštatovali, že doma je doma a to čo sa nám zdalo v Bratislave prehnané, čo sa týkalo kontrol a poriadku, tu bytostne chýbalo. Výsledok bol podobný tomu čo som zažil vo Viedni. Viem že uzavrieť centrum takej rozlohy ako má Praha je určite ťažší oriešok ako malé bratislavské centrum, ale otázne je či to stojí za to množstvo zásahov polície, hasičov či záchraniek. Praha je krásna a určite sa tam vrátime. Ale Silvester v uliciach už nechcem zažiť.
Silvester v Prahe
Bratislavské oslavy nového roku sú pre mňa rutinou. Všetko čo sa stane rutinou si človek prestáva vážiť, všakže. Všetky tie „tématické" okruhy v rámci Starého mesta, kontroly na vstupných bránach filtrujúce nebezpečné predmety aj jedincov... človek po čase túži skúsiť aké to je aj v iných metropolách. Pred pár rokmi som preto vyskúšal stráviť posledné hodiny roka v blízkej Viedni. Tieto „zážitky" by som radšej vymenil za „rutinu" v Bratislave... neporiadok, až bordel v samotnom centre aj širšom okolí, neexistencia akýchkoľvek „kontrolných bodov", vystrájajúce tlupy prevažne Turkov ktorí kúsok odo mňa zapálili kontajner, pyrotechnika ktorá bola hádzaná do stredu davu a podobne. Ale predsa po ďaľších dvoch či troch rokoch prišla chuť vyskúšať niečo nové. Tým miestom sa stala Praha.
