V krajinách, ktoré vidíte v tabuľke, žilo v roku 1999 vyše 190 miliónov obyvateľov. V roku 2012 klesol ich počet na niečo cez 180 miliónov (-5,4%). Z 18 sledovaných krajín až v trinástich bol zaznamenaný pokles.
Krajina | 1999 | 2012 | rozdiel | percento |
Czech Republic | 10289621 | 10505445 | 215824 | 2,1% |
Slovenia | 1978334 | 2055496 | 77162 | 3,8% |
Macedonia | 2012705 | 2059794 | 47089 | 2,3% |
Slovakia | 5393382 | 5439322 | 45940 | 0,8% |
Montenegro | 618441 | 625266 | 6825 | 1,1% |
Bosnia-Hercegovina | 3922205 | 3839737 | -82468 | -2,1% |
Estonia | 1379237 | 1294486 | -84751 | -6,5% |
Croatia | 4527459 | 4398150 | -129309 | -2,9% |
Poland | 38666983 | 38533299 | -133684 | -0,3% |
Albania | 3088132 | 2821977 | -266155 | -9,4% |
Hungary | 10253416 | 9932000 | -321416 | -3,2% |
Moldova | 4290000 | 3938679 | -351321 | -8,9% |
Latvia | 2399248 | 2041763 | -357485 | -17,5% |
Serbia | 7665157 | 7186862 | -478295 | -6,7% |
Lithuania | 3536401 | 3003641 | -532760 | -17,7% |
Belarus | 10045200 | 9457500 | -587700 | -6,2% |
Bulgaria | 8230371 | 7327224 | -903147 | -12,3% |
Romania | 22488595 | 21305097 | -1183498 | -5,6% |
Ukraine | 49547300 | 44854065 | -4693235 | -10,5% |
190332187 | 180619803 | -9712384 | -5,4% |
Región som rozdelil do niekoľkých častí: západné krajiny východnej Európy – kam rátam Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko sú na tom pomerne dobre a vlastne z celého bloku najlepšie – úbytok obyvateľstva v týchto šiestich krajinách predstavuje za posledných 13 rokov 245 tisíc osôb, pričom bez Maďarska (-321 tisíc osôb) by zvyšné krajiny boli v pluse asi o 75 tisíc ľudí. Celkový úbytok je -0,3%.
Blok krajín tvoriaci štáty Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora a Bosna-Hercegovina sú na tom horšie, súhrne prišli o 2,8 milióna obyvateľov, čo je 6,3% populácie. Prím drží Rumunsko (-1,2 mil.) a Bulharsko (-0,9 mil.). Zaujímavý je úbytok v Albánsku – 250 tisíc, napriek exodu krajanov z Kosova po roku 1998.
Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu sú na tom najhoršie – Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko prišlo v tomto období o 6,6 milióna obyvateľov, čo znamená 10% pokles. Najľudnatejšia Ukrajina prišla v tomto období o 4,7 milióna obyvateľov, čo je viac ako je populácia Chorvátska... Trio pobaltských štátov zas vedie rebríček v % podiele úbytku – v priemere prišli o 14% svojich obyvateľov.
Populačná krivka začala klesať už v osemdesiatych rokoch minulého storočia a zmena režimu, spojená s neistotou, v mnohých krajinách pád životnej úrovne a ťažké roky transformácie ekonomík na západné normy znížili pôrodnosť krajín. Ale tento trend nižšej pôrodnosti bol badať aj v západnej Európe. Čo bolo však na rozdiel od západu iné, bola aj masová emigrácia obyvateľstva práve na západ, kde zvyšovali početnosť populácie, ktorú beztak navyšovali emigranti z arabských krajín a tretieho sveta. Pobaltské krajiny, Bulharsko a Ukrajina stratili behom 13 rokov viac ako 10% obyvateľstva (a Albánsko takmer 10%) a to je situácia, ktorá by otriasla aj s oveľa stabilnejšími a bohatšími štátmi. Kombinácia nízkej pôrodnosti a masovej emigrácie štát decimuje.
Rast HDP za posledných 5 rokov týchto štátov bol na úrovni 0,6% a faktom je, že až 3% rast dokáže generovať vytváranie nových pracovných miest. A to je priemer. Medzi krajinami je až 7 takých, ktorých HDP počas obdobia bolo v priemere záporné a rast nad 3% zaznamenala jediná krajina – Poľsko. Nezamestnanosť v krajinách začiatkom roku 2013 bola na úrovni 14% (rozptyl medzi 7 a 31%). Ukazovateľ HDP p.c. ukazuje, že krajiny sa za posledných 11 rokov priblížili úrovni EÚ 27 (ktorá berme že má hodnotu 100) z hodnoty 44 na hodnotu 58, pričom samozrejme to je hrubý priemer – od Albánska s hodnotou 30 po Slovinsko na úrovni 82% úrovne priemeru EÚ 27 v roku 2012. Dobiehanie týmto tempom by teda trvalo aj 30 rokov a aj to za predpokladu, že západné krajiny nebudú rásť. V krajinách so slabým rastom HDP, vysokou nezamestnanosťou, korupciou, neschopnými elitami a zločinnosťou je teda vyľudňovanie logickým efektom toho, čo sa deje. Najmä mladí ľudia utekajú zo svojich rodísk, čo má za následok okrem zlej demografie aj „odliv mozgov“ a to škodlivosť emigrácie zvyšuje dvojnásobne.
Rozdelenie krajín do skupín bolo zámerné. Nie je zrejme náhoda, že prvá „západná“ časť krajín východného bloku sú dnes už bezo zvyšku krajiny, ktoré sú členmi EÚ a niektoré aj menovej únie. Ich hospodárstva boli prinútené v expresnom čase prijať náročné zmeny a tieto zmeny viac menej úspešne zvládli. Mladí ľudia týchto krajín nemali až tak veľa dôvodov na útek a životná úroveň krajín nie je taká slabá, aby si ľudia nemohli dovoliť mať deti. Viem že Bulharsko, Rumunsko a Pobaltské štáty mi nepasujú do tejto schémy, napriek tomu že sú tiež v EÚ a jedna z nich používa €. Analýza ďalších vplyvov by neúmerne rozšírila tento článok a preto sa uspokojím s konštatovaním, že tu zohráva svoju úlohu aj iný dejinný a geografický základ. Balkán je svojskou kapitolou, kde ani nemožno čakať prosperujúce štáty, vzhľadom na udalosti v 90.rokoch.
Na záver porovnanie. Ostatné štáty severnej, západnej a južnej Európy, mali v rokoch 1999 – 2011 súhrnný prírastok 25 miliónov obyvateľov (rast 6%).
Zdroje:
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home/
