Európa je obklopená chaosom. Z juhu prúdia davy utečencov cez deravú Lybiu, z juhovýchodu z Iraku či Sýrie cez Turecko. Na východe vojna na spadnutie. Západné štáty sú ako tá povestná vaňa ktorá má štupel v odtoku a zároveň kohútiky naplno otvorené. Je jasné že nádoba pretečie. Logicky sa núka možnosť zastaviť kohútiky, čím sa zastaví hrozba prevalenia hrádze. To sa však nedeje, alebo len veľmi chabo. Preto západné krajiny navrhli jedinú ostávajúcu možnosť - redistribúcia utečencov. To by malo akú takú logiku, ktorú by do istej miery vo zvyšku európy akceptovali, ak by sa zároveň udial bod "a" ,teda zastavenie kohútikov. Opak by mal za následok osud lode, ktorej jednotlivé časti a poschodia sa pomaly zapĺňajú vodou až po vrch. V tomto kontexte možno chápať vyhybavé odpovede politikov a vlád - reflektujúc nálady obyvateľstva (podľa prieskumu u nás 65% proti) sa snažia o tom nehovoriť vôbec, alebo - druhý extrém ako v Maďarsku rovno navrhnú stavbu 200km plotu. Odkaz je jasný - nik nechce ostať tým prvým na rane, keď prílivová vlna dorazí. Ak maďari zavrú kohútik, tými pred štuplom sa stanú srbi či chorváti. Preto sa hneď aj ozvali. Taliani žiadajú obrovské sumy na boj proti imigrantom -alebo ich pošlú bez kontroly na sever. Úžasne sme to v tej EÚ dotiahli - členské štáty začnú vydierať jedna druhú, ak sa nestane po ich vôli. Pritom v prvom rade stačí posilniť vojenské kontroly v stredozemnom mori. Na to sa však peniaze nenájdu. EÚ radšej bude dotovať jednotlivým krajinám usadenie utečencov. Je teda jasné, že nechce riešiť situáciu uzatvorením kohútikov vo vani. Toto však môže mať veľmi vážne následky - ak domáce obyvateľstvo zbadá, že silové zložky nechcú alebo nevedia efektívne zasiahnuť voči čoraz viac drzim tlupám, môže sa to obrátiť tak proti vláde, tak proti prišelcom vzatím situácie do vlastných rúk. Občianska vojna na celom kontinente. Proti aktuálnym vlnám utečencov sú však aj už etablovaní prisťahovalci - sú pre nich hrozbou, pretože im ukroja z koláča výhod, ktoré sú teraz na nich smerované.
Poďme na Slovensko. Výsledky prieskumu na túto tému som spomenul. A politickí predstavitelia sa podobajú prístupom k téme ako rodič, ktorého dieťa práve zaspalo a oni si potrebujú niečo vziať v izbe. Mlčia, chodia po špičkách okolo, vyjadrujú sa vágne, alebo preberajú postoje istých radikálnejších skupín. Voľby sú až o 8-9 mesiacov a každý sa bojí zaujať jasný postoj. Téma je priveľmi dynamická a dnešní víťazi môžu byť o mesiac zatracovaní a naopak. Preto počujeme z radov opozície až na jednotlivcov veľké nič a z radov vládnej strany opatrná podpora negatívnych nálad občanov. Výsledok sme videli včera v Bratislave - ak väčšina mlčí, ak tí čo vládnu alebo chcú vládnuť mlčia, tak to povedia nahlas tí, ktorí s tým problém nemajú a spôsobom ktorý nie je príjemný. Majú vlastnú pravdu, majú odhodlanie a vedia to dať najavo. Protesty Gorila dostali do ulíc 5000 ľudí. Vo vrcholnej fáze. Radikáli dostali takýto počet do mesta na prvý raz. Bojím sa pomyslieť, pri ich avizovanom opakovaní, koľko ich bude o mesiac, o pol roka. Pretože - vrátim sa do prvej časti blogu - nezdá sa že EÚ v dohľadnej dobe toto efektívne vyrieši a vezme tak vietor z plachiet odporcom imigrácie. Ja dúfam že v marcových voľbách na slovensku nebude sláviť koalícia okolo ĽSNS vstup do parlamentu. Alebo sa viac bojím toho, že to bude už v tej dobe minoritná správa?
