Každý očakával päť ciferné návštevy a perfektnú atmosféru bez ohľadu na súpera, s ktorým belasí hrali. Položme si dve otázky - Bolo toto reálne očakávanie čo sa týka návštevnosti? Na základe čoho sa predpokladal tento fakt?
Poďme si spraviť exkurziu do minulosti, kde čísla prekvapia možno aj znalcov pomerov. Hodnoty v návštevnosti sú zaokrúhlené a nemusia byť úplne presné.
Z archívu som vytiahol návštevnosť posledných štyroch ročníkov československej federálnej ligy. Slovan v nich získal titul, a raz bol tretí, raz štvrtý. Hral teda o špicu. V dobe bez TV prenosov, sociálnych sietí a internetu, bol priemer návštevnosti v týchto štyroch sezónach 10 400 divákov. Na starom Tehelnom poli, kedy ľudia chodili na generáciu okolo Stúpalu, Kindera, Dubovského. Ospravedlňujem sa zvyšným členom tímu, vypichol som iba týchto troch, ktorí mne osobne zarezonovali.
V samostatnej slovenskej lige, v nasledujúcich šiestich ročníkoch, sa stal Slovan 4x majstrom. Priemerná návštevnosť klesla na 5 300 divákov. Na tom istom štadióne, de facto s veľmi podobným kádrom. Jediné, čo sa zmenilo, a dosť podstatne, boli súperi, ktorých Slovan privítal - už žiadna Sparta, Slavia, Brno - ale Lokomotíva, Humenné, Dubnica... návštevnosť išla rapídne nadol.
Slovan sa po ďalších šiestich sezónach postupne prepadal v tabuľke až do 2. ligy, kde strávil 2 sezóny. Priemer z týchto rokov klesol na 2 900 divákov, v druhej lige mal návštevnosť 1 700 divákov. Stále na Tehelnom poli. Teraz už však okrem nie zaujímavých súperov prišlo aj k radikálnemu poklesu kvality kádra smerom nadol.
Slovan sa vrátil do ligy, a behom 4 rokov získal jeden titul, než sa presťahoval na susedný Inter. Behom týchto štyroch rokov stúpla návštevnosť na 4 100 divákov. Ťahala najmä sezóna 2008/2009 s priemerom 5 600.
Nasledoval spomínaný exodus na Inter, kde behom ôsmich rokov Slovan získal 3 tituly. Priemer na pasienkoch klesol na číslo 1 800. Fanúšikovia sa nevedeli stotožniť ako s prostredím, tak veľa krát ani s politikou majiteľov či kvalitou kádra.
Až prišla sezóna 2018/2019, ktorú Slovan začal na Pasienkoch (priemer 1 900) a dokončil na jar 2019 na novom Tehelnom poli. Jarná časť dosiahla divácky priemer 12 000 divákov a zavládla eufória. Poďme sa ale kriticky pozrieť na podrobnosti. Tento priemer sa dosiahol zo 6 hraných zápasov, pričom išlo o zápasy historického významu a už ťažko niekedy zopakovateľné - otvárací zápas s Trnavou (vypredané), zápas oslavy storočnice so Žilinou, derby zápas s DAC a rozlúčkový zápas Vitteka spolu s oslavou titulu. Bez sarkaszmu, nebolo zložité dosiahnuť takto vysoký divácky priemer. Už jeseň 2019 a pokles diváckeho priemeru na 7 200 divákov odhalil (nerátam zápas s Nitrou), že jar 2019 bola ojedinelou epizódou.
Poďme si trochu zopakovať fakty: v sezóne 2016/2017 na Pasienkoch bola priemerná návštevnosť 900 divákov. V sezóne 2017/2018 1 600 divákov. Celoročný priemer sezóny 2018/2019 bol 5 600 divákov, z toho jar 2019 na úrovni 12 000. To je bezprecedentný a ťažko udržateľný nárast. V dobe internetu, sociálnych sietí, TV prenosov z iných kvalitných líg a iných rozptýlení. Na jeseň 2019 vyčnievali iba zápasy s Trnavou (14 900), D.Stredou (8 600) a Žilinou (7 900). Na zvyšných piatich súperov z dolnej časti tabuľky prišlo v priemere iba 5 200 divákov. Celkový priemer bol teda 7 200. Nepochybne, jarná nadstavbová časť toto číslo posunie nahor, nad osem - možno k deviatim tisícom. Stretol som sa aj s názorom, že rast návštevnosti spomalili aj vynútené "prázdne tribúny" s Vlkmi a Besiktasom (všetka česť deťom). Zrejme by boli vypredané tribúny, ale nemyslím, že by to malo priamy vplyv na ligovú návštevnosť. Navyše, posledný zápas s Bragou nebol zďaleka vypredaný.
V každom prípade čísla roku 2019 sú krásne a mali by sme byť za ne vďační. Nie je vôbec samozrejmé, že sa budú pravidelne opakovať, viď exkurzia čísiel do minulosti. Slovan je nazad doma, ukazuje kvalitu v lige aj v Európe. Ukázať ešte vyššiu kvalitu a priviesť viac divákov bude ťažké.
