Kde sú tie časy keď na ihrisku hrávali sme hokej...zhodili tašky,dávali góly a všetko bolo OK...
Kde sú tie časy keď mamy volali nás na obed...bolo to dávno keď vlakom išli sme na výlet...
Pády pri športe tak pekne boleli...s horalkou sa každý s každým podelil...
Dnes decká sedia pri počítačoch doma...dávajú CD - čká do CD roma...
My sme sa v zime domov mokrí vracali...mamy sa na nás vždy tak správne nasrali...
Dnes decká zhodia tašky a už držia ovládač...my sme sa guľovali, jeden hádzal, druhý bol podávač...
Guľa v tvári tak tuho štípala...baby od vedľa som v snehu vždy tak rád vyváľal...
Dnes,ale deti majú mobily...nevedia čo to je, keď sme sa vonku pobili...
Zelené kolená,lakte a hlina na košeli...potom sme si aj tak všetci ruky podali...
Dnes si píšu cez sociálne siete...ake?Veď to určite dobre viete...
Zaujímavé. My sme ich nemali a aj tak sme sa všetci stretli...Na ihrisko sme sa ako vrany zlietli...
Dnes hádajú sa už len cez správy...padlo to všetko do maminej rannej kávy...
Ihriská zívajú prázdnotou...hokejky, lopty v pivnici tiež,vedľa kompótov...
Pamätáte: Kedysi keď sme hrali schovávačku...naháňali na ulici starú mačku...
Keď kamarát spadol do vody...keď gól v našej sieti bol len dielom náhody...
Keď malo slnko aj dážď svoje výhody...vtedy rodili sa fakt chlapské dohody...
Poznáte to: "Ja dám loptu, ty daj dres!"...bolo to včera, no už nie dnes...
Keď pred obedom som z domu ochádzal...a večer špinavý a upotený domov prichádzal...
Neuveria,že lasica ozaj behá v prírode...nie ten,ale zviera čo má asi 10 centi v obvode...
Ísť pešo ďalej ako 20 metrov...vyčerpanie,bolesť vypárané z našich starých svetrov...
