Servis z hlavy odpláva ako šejkova jachta z prístavu v Dubaji a už sedíme v aute a automaticky točíme kľúčom, radíme spiatočku a vychádzame z parkoviska. Klíma špliecha do tváre studený vzduch a už na križovatke miesto červenej svieti otázka: "Čo budeme večerať?" "Použijeme tú bielu vec na chladenie v kuchyni?" "Či svoj problém hodíme do ringu reštaurácií?" Čiary a semafóry sa míňajú ako piesok v presýpacích hodinách a svetlá na uliciach vystavujú na známosť výšku svojho ega. Premýšľate nad tou večerou a zrazu za z čista jasna vedľa cesty zjaví reklama na pivo. Tá známa značka, ktorá ochladzovala Váš pohár cez víkend. Doma rýchla večera, len taká účelová, žiadne hody. A rýchly pohľad do budúcnosti obsahu sobotňajšieho obeda. Umývame si zuby a myslíme na zajtrajšok. Kedy prísť do práce? Kde sú tie papiere, čo mali byť pripravené? A čo keď tam nebudú? Poznáte to? Hrozný chaoz, že? Dnešná doba má svoj obraz. Jeho predstava je skoro čistým vyjadrením chaosu. Včerajšok a zajtrajšky sú pre nás alfou a omegou. Kritika včerajšieho konania a príprava zajtrajších činov. Kryštáľová guľa v hlave často našepkáva čo sa asi udeje, akým spôsobom, role už sú podelené a na počudovanie zajtra zistíme, že sa to všetko deje inak ako v našej hlave. Stále sa vracať do minulosti a robiť detailný rozbor chvíľ, ktoré sú už dávno za nami sa stalo akýmsi znakom doby. Ale jedno veľké vytriezvenie ukrýva práve táto veta. My žijeme teraz! Kedy máme žiť keď nie teraz? Zajtra budeme žiť. Včera sme už mali šancu. Ale dnes ju máme vo svojich rukách. Môžme ju prispôsobiť sebe. Čo tak vnímať film, ktorý sa práve snaží odohrávať sa pred našimi očami. Viete koľko sa s ním v Hollywoode natrápili? A Vy myslíte na to čo bolo. Čo tak zastaviť a sledovať posledné lúče slnka padajúce do rokliny noci? Len tak stáť a vychutnávať. Hlavu vyčistiť ako podlahu na chodbe. Každá platňa sa raz obohrá. Aj tie naše spomienky. Aj tie naše obavy o zajtrajšok. Ale z dneška sa zajtra stane včerajšok a už nebude ohybný ako práve v tejto chvíli. Ak chceme niečo meniť tak nie v budúcom čase. Ani nie v minulom,ale teraz. Sedieť a hnevať sa na včerajšok je ako hádzať stenu na hrach. Sedieť a snívať o zajtrajšku nás predurčuje snívať a snívať. Ale vychutnať si práve túto chvíľu môžme len raz. Čo ak tá chvíľa a jej kostra sú tou najkrajšou čo prežijeme? Nebola by škoda myslieť vtedy na včerajšie chyby? Na spomienky je tu fotoaparát. Na zajtrajšky futurológovia. No my musíme žiť dnes, lebo iba dnes máme šancu čosi vo svojom živote zmeniť. Zmeniť svoj malý svet. Či ovplyvniť dej toho veľkého. Skúste to.
Vychutnať vôňu rannej kávy a jej chuť, nie kvôli včerajšej chybe na túto chvíľu zabudnúť.
