Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
"Na úvod jedno základné pravidlo, ktorým sa naša televízia riadi. Ponechajte výpovede autentické. Nielen konkrétne vety, ale aj zmysel. My sme objektívna televízia, nie bulvár. Neprispôosobujeme si správy podľa potreby," dokončil pán Škotka a poveril ma spracovaním správy o požiaroch v Austrálii... Už to bude dobrých desať rokov nazad, čo som tam absolvoval taký neoficiálny zábeh na pozíciu redaktora zahraničných správ, ale tento úvod si pamätám dodnes.
Vážený pán premiér, rozhodol som sa, že Vás musím varovať. Ak budete takto pokračovať, príde Mišova mamka a nakoľko nie sú Vianoce, môže to s Vami dopadnúť veľmi zle!
Kráčam lesom a hľadám hríby. Znenazdajky si spomeniem, ako som pred rokom pri podobnej prechádzke prišiel na to, čo mi vlastne najviac vadí na Planéte vedomostí. Celé som to vtedy prirovnal k hľadaniu hríbov, ktoré chceme nahradiť nákupom húb v nejakom supermarkete. Áno, namiesto toho, aby sme deťom ponúkli vzrušenie z hľadania a radosť z nachádzania, ponúkame im vedomosti spracované vo forme polotovarov! Taká nehoráznosť!“ „Prečo sa do toho miešaš?“ ozval sa kdesi za mnou známy hlas... Hlas, ktorý mi pred mnohými rokmi prezradil, že smrť vlastne vôbec neexistuje...Neodpovedal som. „Prečo sa do toho miešaš!“ zopakoval hlas otázku o čosi dôraznejšie.
Po minulom blogu, kde som načrtol svoju predstavu, ako by som sa do problematiky školstva pustil ja, prinášam dnes draft, týkajúci sa konkrétne vysokých škôl. Viem, poviete si, učiteľ z 1.-4. by chcel hovoriť do problematiky vysokých škôl? Nie je to trochu odvážne? Alebo hádam aj drzé? Máte pravdu, je mi to trochu cudzie a práve preto by som rád poprosil každého (nie len učiteľov), aby si prečítal tento krátky draft a zaujal stanovisko. Za pomoc vopred ďakujem!
Blížila sa pol noc. Všade hrobové bolo ticho a ja som po príchode do detskej izby spravil tú najnepravdepodobnejšiu vec, aká by sa len dala očakávať. Vybral som si v poličke dve Barbienky s jedným Kenom a fujazdil po špičkách nazad do pracovne...Dnes som sa rozhodol ponúknuť jednu ukážku, na ktorej sa pokúsim demonštrovať, ako by príspevky do súťaže krátkych videí vyzerať nemali :)
Tak a je to jasné. Fínske školstvo je v našich podmienkach definitívne vylúčené. Nie, vôbec tu nejde o to..."keby sme nekradli, mali by sme na to, rovnako ako Fíni"...problém je celkom inde. Zvláštne, stačilo by tak málo...hm..Škoda.
Žena sa ma spýtala, či som sa vraj niekedy pobil a ja som musel priznať farbu. "Naposledy som sa pobil, keď som bol štvrták na základke," vravím a je mi jasné, že sa bude pýtať aj ďalej...Po chvíli mlčania sa spýtala: "A Prečo?"
„Dávid, nechcel by si byť ministrom školstva?“ čítal som na rôznych fórach a začal v duchu uvažovať ...hm, školstvu rozumiem, aj učiteľom, tým dokonca ešte viac, mnohí z nich mi dôverujú a pomohli by mi, poznám problémy, ktoré tu dlhodobo sú...“ Ozaj, prečo by som nemohol byť ministrom školstva práve ja?“ pýtam sa sám seba celkom vážnym hlasom.
"Ocko, ty teda fakt nie si normálny. My máme robiť tvoju prácu?" "Bude to rýchlovka, iba natočíme jedno video."...Dnes teda návod, ako sa zapojiť do súťaže krátkych videí za pomoci využitia rodinných príslušníkov :).
Predvčerom som šiel trolejbusom. Tesne pod hradom ostal odrazu trolejbus stáť. Myslel som, že vodič niekoho zo slušnosti púsťa, aby sa mohol zaradiť, no keď to trvalo pridlho, otočil som sa a snažil sa zistiť, o čo vlastne ide. Pred trolejbusom stál priečne taký ten turistický vláčik a snažil sa dostať na parkovisko po našej pravej strane. Rovno oproti nemu, asi vo vzdialenosti jedného metra, stálo osobné auto. Obaja vodiči gestikulovali a hrešili. Bola to komická situácia. Stačilo pol metra cúvnuť, vyhnúť sa "súperovi" a jednoducho ho obísť. Ani jeden to nespravil. Prešlo desať minút a ľudia sa hnevali, po dvadsiatich začali podaktorí veľmi nepekne nadávať. Dokonca sa vykláňali von a kričali na vodiča osobáku, ktorý to mal predsa len jednoduchšie. "Tak absurdná situácia..." pomyslel som si a odrazu som sa pristihol, ako v nemom úžase krútim hlavou s pocitom, že toto predsa nemôže byť pravda.
Toľko pozornosti, ako má šerm na Slovensku v dnešných dňoch, hádam nemal ešte nikdy. Jasné, že vzhľadom na situáciu, pre ktorú táto pozornosť prichádza, nie je dôvod k prehnanej radosti, ale pre mňa, ako dlhoročného rozhodcu v šerme, ide o veľmi zaujímavú situáciu, o ktorej sa oplatí porozmýšľať. Ešte než začneme, chcem všetkým povedať, že v žiadnom prípade nejde o korupciu a úmysel rozhodkyne, ovplyvniť zápas, alebo nebodaj výsledok. Barbaru poznám osobne a rovno vám vravím, že je to totálna hlúposť.
Prezradil som ho zatiaľ len jedinému človeku a teraz som sa rozhodol, prezradiť ho aj Vám, lebo mám pocit, že ešte stále nechápete...
Kto sú vlastne učitelia? Ľudia, ktorí majú smiešne platy, no i napriek tomu denno-denne vydávajú zo seba maximum...a žiaci? Tí im mnohokrát oplácajú len ignorantstvom a urážkami. Ľudia, ktorí sú na okraji spoločnosti, vysmievaní a odvrhnutí. Ľudia, proti ktorým stojí celá spoločnosť, vidiaca len ich prázdniny a zábavky, nie však úskalia driny so súčasnými deťmi. Ľudia bez nádeje a opory. Ľudia... obyčajní chudáci!
Vážený pán Lewis, dlho som váhal, či Vám napísať a priznať sa k svojmu objavu. K listu, ktorý som našiel...veď vy viete, kde...našli ste Tam predsa mnoho podobných...
Raz mi ktosi povedal túto vetu, a tak dnes pridávam tretie ukážkové video, ktoré prináša niekoľko záberov z rozličných projektov z rôznych kútov Slovenska. Žiadne strihanie a holenie v priamom prenose, ba ani tvár indiánskeho bojovníka, čo práve vykopal vojnovú sekeru. Dnešná ukážka sa drží hesla: "Nemusíš byť taký blázon, ako Dávid Králik a i napriek tomu máš možnosť zapojiť sa do súťaže krátkych videí" :P
Poďme si zahrať hru, ktorá sa volá „Zachráňme slovenské školstvo.“ Pravidlá sú jednoduché. Každý hráč si predstaví, že je na mieste ministra a pokúsi sa navrhnúť svoj koncept. Podmienkou je, že neexistuje žiaden žolík, ani iná zázračná karta. Karty sú rozdané už dlho a iba s tými treba hrať. Tuším som na ťahu..
Včera som sa kvôli súťaži krátkych videí vo svojom ukážkovom videu ostrihal, oholil a hodil do gala. V diskusii sa však ozývali hlasy, že ten menej upravený jedinec, bol tak nejako zaujímavejší a srdcu milší. Hm. Lenže čo s rozliatym mliekom? Napadá mi len jediné. Dnes sa zmaľujem, ako zákon káže.
Vážený pán minister, so záujmom som si prečítal Vašu odpoveď na otvorený list učiteliek z Východného Slovenska a nedá mi nezložiť Vám po jeho prečítaní poklonu.
Okrem aktivít so študentmi stredných a vysokých škôl mám v rámci KomPraxu za úlohu zabezpečiť súťaž krátkych videí. Všetko by bolo v pohode, len tá téma... „Prínos neformálneho vzdelávania v práci s mládežou“. Akože total metal brutal lákavé pre všetkých mladých :((( Je ráno, pozerám na strapatého a zarasteného chlapa v zrkadle a netuším, ako začať. Tak snáď rannou hygienou.
Neisto prešľapujem pred regálom so sladkosťami. Túžba ukradnúť veľkú pistáciovú čokoládu vo mne narastá a ja cítim, že už jej dlho nedokážem vzdorovať. Opatrne sa rozhliadnem, či tu nie je kamera, alebo nebodaj nejaký sbs-kár, či predavačka. „Vzduch čistý,“ zašepkám si sám pre seba a natiahnem ruku.
