Ak niekto tvrdí, že Izrael je apartheidný režim, mohol by — pri použití rovnakej logiky — rovnako obviniť aj Slovensko. Veď Rómovia na Slovensku čelia dlhodobému vylúčeniu, segregácii, diskriminácii v školstve, zamestnaní aj v zdravotnej starostlivosti. Nežijú oddelene? Nemajú horší prístup k službám? Nie sú obete násilí a predsudkov?
Tento zámerne prehnaný príklad má jeden cieľ: poukázať na to, ako sa termín „apartheid“ v prípade Izraela často používa skôr ako politický nástroj než ako právne definovaný pojem. Aby sme tomu rozumeli, musíme si najprv objasniť, čo apartheid v skutočnosti znamená — a čo nie.
Čo je apartheid z hľadiska medzinárodného práva:
Apartheid je v medzinárodnom práve presne definovaný pojem. Podľa Medzinárodného dohovoru o potlačení a trestaní zločinu apartheidu (1973) a podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (2002) ide o:
„Neľudské činy spáchané s cieľom udržať nadvládu jednej rasovej skupiny nad inou rasovou skupinou a systematicky ju utláčať.“
Teda ide o kombináciu troch prvkov:
Rasová (alebo etnická) nadradenosť
Zámerné, vedomé a systémové udržiavanie tejto nadradenosti
Právne alebo inštitucionálne zakotvená diskriminácia
Je to závažné obvinenie, ktoré má svoje miesto pred medzinárodným trestným tribunálom — nie na bilboardoch, protestoch alebo v memečkách.
Izrael a realita:
1. Izrael v medzinárodne uznaných hraniciach
Arabskí občania Izraela (cca 20 % populácie) majú volebné právo, zastúpenie v parlamente, slobodu pohybu, vyznania aj slova. Môžu slúžiť v armáde, byť sudcami, novinármi, lekármi, či dokonca sudcami Najvyššieho súdu (čo sa reálne deje).
Áno, existujú problémy: sociálna nerovnosť, stereotypy, niekedy aj diskriminácia — ale nie je to systém nadradenosti, ktorý by bol zakotvený v zákonoch. A najmä: arabskí občania nie sú žiadnym spôsobom vylúčení z občianskeho života štátu. To nie je apartheid. To je mnohonárodnostná demokracia s problémami, nie systémový rasizmus.
2. Západný breh Jordánu
Tu je situácia komplikovanejšia. Územie nie je formálne súčasťou Izraela, ale zároveň nie je ani plne suverénnym palestínskym štátom. Na jeho častiach platí zmes izraelského vojenského práva, civilného práva pre izraelských osadníkov a jurisdikcie Palestínskej samosprávy.
Palestínčania tu nie sú občanmi Izraela, a teda nemajú rovnaké práva. No nie preto, že by im boli „odopierané“, ale preto, že žijú mimo izraelskej štátnej suverenity – podobne ako cudzinci v inom štáte. Situácia je kritická, frustrácia obrovská, ale z právneho hľadiska ide o komplikovaný spor o územie, nie o rasovú nadvládu.
A čo Slovensko?
Rómovia na Slovensku (a inde v Európe) čelia každodennej diskriminácii. Často žijú v oddelených lokalitách, v zlých podmienkach, majú nižší prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu aj zamestnaniu. V niektorých prípadoch čelia segregácii v školách alebo zamestnaní. Ide o reálnu, bolestivú a systémovú diskrimináciu – ale nie o apartheid. Tak ako pri Izraeli, aj tu platí: realita je problematická, ale nezamieňajme právny pojem s politickým heslom.
Záver:
Používanie termínu „apartheid“ mimo jeho právneho rámca znevažuje závažnosť tohto zločinu a zároveň zahmlieva realitu. Je rozdiel medzi rasovo motivovanou nadradenosťou a dlhodobým neriešeným sociálnym konfliktom. Oba si zaslúžia pozornosť — ale nie rovnakú nálepku.
Ak chceme kritizovať Izrael, kritizujme ho spravodlivo, vecne a s rešpektom k faktom. Inak sa zo spravodlivosti stáva propaganda — a z právneho pojmu len ďalší nástroj v ideologickej vojne.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
