Vyhlásenia vedcov, akokoľvek renomovaných, nemajú právnu váhu. O tom, či bol spáchaný zločin genocídy, môžu rozhodnúť výlučne medzinárodné súdy – najmä Medzinárodný súdny dvor (ICJ) alebo Medzinárodný trestný súd (ICC). Podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 ide o činy spáchané s úmyslom zničiť určitú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú, celkom alebo čiastočne. Kľúčový je práve špecifický úmysel (dolus specialis) – bez jeho jednoznačného preukázania nie je možné právne hovoriť o genocíde.
Mnohé mediálne citované výroky akademikov vznikli bez osobnej prítomnosti v teréne a sú založené na sprostredkovaných údajoch, ktoré v prostredí asymetrického konfliktu podliehajú manipuláciám a propagande. Tieto názory sú legitímnym príspevkom do verejnej diskusie, ale nie sú dôkazom v právnom zmysle.
Rozdelená akademická obec
Dôležité je zdôrazniť, že akademická obec nie je v tejto otázke jednotná. Medzinárodná asociácia pre štúdium genocíd (IAGS) v septembri 2025 prijala rezolúciu, v ktorej uviedla, že „politiky a činy Izraela v Gaze spĺňajú právnu definíciu genocídy“ IAGS, 2025. Rezolúcia bola médiami často prezentovaná ako konsenzus vedcov. V skutočnosti sa hlasovania zúčastnilo iba 129 členov, čo predstavuje približne 28 % členskej základne. Z nich hlasovalo za rezolúciu 86 % The Media Line, 2025.
Následne viac než 500 právnikov, historikov a expertov na holokaust a genocídu podpísalo otvorený list, v ktorom žiadajú IAGS o prehodnotenie rezolúcie. Tvrdia, že rozhodnutie obsahuje „kritické chyby“, vrátane ignorovania kontextu vojenského konfliktu a úlohy Hamasu Academic Engagement Network, 2025. Podľa nich rezolúcia „oslabuje samotný právny význam pojmu genocída a premieňa ho na ideologický nástroj“ Jerusalem Post, 2025.
Problém s predčasnými závermi
Pojem „genocída“ má špecifické právne a historické korene. Používať ho predtým, než sú zhromaždené a vyhodnotené všetky relevantné dôkazy, znamená riskovať zneužitie tohto pojmu. Ako upozorňuje analytik Balázs Berkovits z University of Haifa, niektoré akademické texty „zamieňajú vojnové krivdy za dôkaz genocídneho úmyslu“ a „spájajú právne odlišné kategórie – vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu – do jedného zjednodušeného rámca“ Comper Center, Haifa.
Podobne analýza Beit Sadat Center „Debunking the Genocide Allegations“ poukazuje na chybné interpretácie štatistík civilných obetí a ignorovanie operácií Hamasu, ktorý cielene pôsobí v civilných oblastiach BESA Center, 2025.
OSN a právne procesy
Správa Komisie OSN pre vyšetrovanie situácie v Gaze z 16. septembra 2025 konštatuje, že „vyhlásenia niektorých izraelských predstaviteľov“ možno chápať ako možné dôkazy genocídneho úmyslu UN HRC, 2025. Ide však o odborné stanovisko vyšetrovacieho orgánu, nie právne rozhodnutie súdu. Takéto správy môžu slúžiť ako podklad pre ďalšie právne konania, ale samy osebe neznamenajú, že genocída bola spáchaná.
Prečo záleží na presnosti
Používanie termínu „genocída“ mimo právneho rámca má vážne dôsledky. Devalvuje pojem, ktorý má označovať najzávažnejší zločin proti ľudskosti, a zároveň polarizuje verejnú debatu. Ak sa tento pojem používa ako politický alebo aktivistický slogan, oslabuje sa dôvera v medzinárodné právo aj v schopnosť spravodlivo posúdiť skutočné prípady genocídy.
Vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti sú samy osebe mimoriadne závažné a vyžadujú dôsledné vyšetrovanie a trestanie. Ale ich automatické označovanie za „genocídu“ bez splnenia prísnych právnych kritérií nie je prejavom spravodlivosti – je to prejav ideologického boja.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
