Je leto roku 1944 a ulicami Londýna a New Yorku sa valia davy protestujúcich. „Okamžité prímerie!“, kričia. „Zastavte genocídu nemeckého národa!“ Na plagátoch držia fotografie detí v troskách – najmä chlapca menom Hans z Drážďan. Jeho uplakaná tvár v tradičných lederhosen obletela prvé strany novín po celom svete.
Nemecké rádio neprestajne hlási správy o utrpení civilného obyvateľstva. Vzdušné nálety ničia mestá, ľudia hladujú, lekári nemajú morfium. Tlač v neutrálnych krajinách preberá správy o „nehumánnom bombardovaní Drážďan“, o „zbytočnej brutalite Angličanov a Američanov“, o „utrpení obyčajných ľudí“.
Mierové výbory posielajú otvorené listy prezidentovi Trumanovi a premiérovi Churchillovi. Vyzývajú ich, aby ukončili boje a zasadli za rokovací stôl s nemeckom. „Nie všetci Nemci sú nacisti,“ hovoria.
Spoločnosť národov, vydáva vyhlásenie, že „rozsah civilného utrpenia v Nemecku si vyžaduje medzinárodné vyšetrovanie“. Vznikajú prvé iniciatívy právnikov, ktorí pripravujú podklady pre žalobu proti Spojencom za genocídu.
O šiestich miliónoch zavraždených Židov sa mlčí. Je to príliš „kontroverzné“. Navyše – nie sú tam ešte úplné dôkazy len nejaké svedectvá od niekoľkých údajných preživších. Ale aj keby boli – treba sa pozerať dopredu. Na mier. Na zmierenie.
Churchill je označovaný ako vojnový štváč, ako muž posadnutý krvou. Objavujú sa aj výzvy na jeho demisiu. Mnohí požadujú návrat Chamberlaina – toho, ktorý pred pár rokmi múdro podpísal dohodu s Hitlerom a vyhol sa vojne. O zrade Československa sa nehovorí, bola to primeraná cena za mier.
Medzitým, na univerzitách v USA a Británii, vzniká nová vlna obdivu k nemeckému „odporu“. Mladí intelektuáli organizujú diskusné kluby, kde čítajú Mein Kampf ako „zaujímavý pohľad na sociálne a geopolitické napätie 30. rokov“. V akademických kruhoch sa začína debatovať, či náhodou Hitler nebol len produktom imperialistického útlaku a „traumatizovaný umelec“, ktorého svet odmietol pochopiť.
Svastika sa objavuje ako „protestný symbol“ proti britskému a americkému kolonializmu. Z Hitlera sa pomaly stáva ikona odporu. Vegetarián, bojovník proti fajčeniu, muž so zmyslom pre umenie ktorý bojuje za svoj národ, ach aké inšpiratívne.
A tak svet pozoruje, ako sa história láme. Či sa spojenecké armády zastavia pred Berlínom. Či sa prestane hovoriť o Auschwitzi a začne sa hovoriť o Lipsku. O zničených domoch, o hladujúcich deťoch, o trpiacich matkách. O Hansovi….
Malom chlapcovi z Drážďan, ktorý nezabil nikoho, len sa narodil na nesprávnom mieste.
A teraz jeho slzy menia svet.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
