V medzinárodných diskusiách, mediálnych naratívoch či dokonca v odborných analýzach sa často stretávame s formuláciami typu „Izrael robí“, „Izrael si myslí“ alebo „Izrael sa rozhoduje“. Tieto výroky však implikujú, že ide o jednotnú entitu – akýsi monolit s jednou tvárou a jedným názorom. Realita je však oveľa komplexnejšia. Izrael patrí medzi najrozmanitejšie štáty sveta – demograficky, nábožensky, kultúrne aj politicky. A práve túto rozmanitosť si teraz podrobne rozoberieme prostredníctvom tvrdých dát.
Základné demografické rozdiely
Izraelská populácia je takmer rovnomerne rozdelená medzi mužov a ženy, ale už pri ďalších parametroch – etnicita, rasa, náboženstvo – sa ukazuje obrovská vnútorná rozmanitosť. Najväčšou skupinou sú Židia, no ani tí nie sú jednotní: líšia sa pôvodom, kultúrou aj spôsobom života. Arabskú menšinu tvoria tiež rôzne podskupiny – najmä moslimovia, kresťania a drúzovia. Okrem toho tu žijú aj rozličné komunity migrantov a repatriantov.
Populácia je mladá, s výrazným podielom detí a mladých dospelých. Vzdelanostná štruktúra sa výrazne líši medzi jednotlivými skupinami – najmä medzi Židmi a Arabmi, ako aj medzi sekulárnymi a náboženskými komunitami. To sa premieta aj do príjmov, kde sú rozdiely ešte výraznejšie.
Náboženská a etnická skladba
Izrael je krajinou migrantov. Aj dnes tu žije značné percento ľudí, ktorí prišli z iných krajín – či už nedávno, alebo v minulom storočí. Židia sa líšia v miere religiozity aj v pôvode – od sekulárnych po ultraortodoxných a od bielych aškenázskych Židov z východnej Európy po čiernych Židov z Etiópie. V Izraeli majú svoje zastúpenie mnohé menšiny ako Baháji, Drúzovia, Beduíni, Samaritáni či Aramejci. Jednotlivé náboženské, etnické a rasové skupiny sa tu v mnohých prípadoch prelínajú.
Za zmienku stojí aj početná komunita Ázijčanov z Filipín, Thajska či Číny, ktorí sa v Izraeli prevažne nachádzajú ako námezdná pracovná sila – najmä ako ošetrovatelia, pomocníci v domácnosti alebo stavební robotníci. Niektorí z nich už vychovávajú deti narodené v Izraeli, ktoré majú v určitých prípadoch nárok na občianstvo.
Náboženstvo má v izraelskej spoločnosti nielen kultúrny, ale aj právny rozmer – neexistuje civilný sobáš, a preto sú manželstvá a niektoré iné úkony riešené v rámci náboženských autorít (rabinát, šaría súdy a pod.).
Politická scéna a obrana
Izraelská politika odráža túto komplexnosť. Voliči sú rozdelení nielen na ľavicu a pravicu, ale aj podľa náboženskej identity, etnického pôvodu a regionálnej príslušnosti. Viacero strán získava hlasy z veľmi špecifických segmentov spoločnosti. V Izraeli je registrovaných vyše 40 strán, pričom do Knesetu (120 členov) sa dostanú len tie, ktoré prekročia volebný prah 3,25 % platných hlasov.
Táto kombinácia vysokej rozdrobenosti spoločnosti a nízkeho prahu vedie k častým problémom so zostavovaním funkčných koalícií. V rokoch 2019 až 2022 prebehlo až päť predčasných volieb, čo ilustruje politickú nestabilitu.
Špecifickou témou je vzťah spoločnosti k obrane a armáde. Hoci ide prevažne o civilnú populáciu, značná časť mužov a žien absolvovala povinnú vojenskú službu. Niektoré skupiny – ako ultraortodoxní muži alebo arabskí občania – majú výnimku alebo sa službe vyhýbajú z ideologických a náboženských dôvodov. Naopak, Drúzovia a niektorí Beduíni slúžia dobrovoľne a vo vysokom počte.
Záver
Izraelská spoločnosť je mozaikou skupín, identít a životných skúseností. Nie je to jedna masa, ale spletitá sieť. Tvrdenia typu „Izrael si myslí“ sú preto nielen zjednodušujúce, ale aj analyticky nesprávne. Ak chceme skutočne porozumieť rozhodnutiam, trendom a konfliktom v Izraeli, musíme sa na ne pozerať cez prizmu tejto komplexnej reality.
Poznámka: Všetky použité dáta pochádzajú z oficiálnych zdrojov ako Central Bureau of Statistics, INSS, IDF, volebné výsledky z roku 2022 a odborné publikácie. Údaje boli zaokrúhlené pre účely grafickej prezentácie.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
