verím,že... Zoznam autorových rubrík: bizarnosti :)...., výlevky na úkor zdravia, i am den... i), život je návyková, falošná šan, Súkromné, Nezaradené
toto je skutočný príbeh...toto je boj dvoch svetov, ktoré tu sú stále, no dospeláci sú príliš zaneprázdnení všetkým aby si všímali maličkosti, nemôžu ho vidieť...toto je dej dejov...toto je rozprávanie o mne, o tebe, o ňom, o nej...pohľadom prsteňa...vráťme sa na začiatok, keď sa vo mne po prvýkrát ozvala moja duša
Sú presne ako ona. Záhadné, krvavé, divé, vlčie, tiché, lákavé, túžiace, prítulné, zároveň vraždiace. Vraždia hlavne vtedy, keď musím s pravdou von. Moja duša je v slepej uličke, uväznená, možno je to správne. Vpravo, vľavo nie je, predo mnou múr smrti či spravodlivosti, cúvať sa nedá, cúvať nebudem, cúvajú len hyeny a ja chcem ostať človekom, tak veľmi. Nie, nie, nesmiem sa s tým zmieriť. Musím sa biť do posledných chvíľ, posledných síl, dychu, kvapky krvi. Či nestačí, že s tým musím žiť? Nie, ešte ma chcú trestať. Vieš? Vie? Viete? Vedia? Lebo ja viem, aké to je, keď nemožno spávať, hľadieť ľuďom do očí a vyplakal som si hádam už aj farbu z dúhoviek. Áno, moje oči sú už úplne chladné a takmer neviditeľné, ako celé moje bytie. Strácam sa, každou sekundou sa predo mnou zväčšuje TO nekonečno. Presne TO, ako keď Achilles nedobehne svoju korytnačku. Lijena, ja som zabil. Človeka. Bytosť. Mladého. Ja som ho nepoznal, no hľadel mi priamo do očí.
