O najväčšom národnom sebaklame

V Laponsku som sa naučila niečomu, čomu som nikdy predtým veľmi nevenovala pozornosť. Naučila som sa vnímať čas. Každé ráno pozerám, koľko nám to bude trvať deň (dnes je to 18 hod 14 min), už mám dokonca presne vypočítané, čomu mám koľko času venovať zrána, aby som stíhala všetko tak, ako mám, keďže všade chodím peši. A nie sú to 10 min vzdialenosti. Používam hodinky, vec, ktorej som predtým nevenovala pozornosť, pretože sa mi stačilo pozrieť na oblohu. Keď je teraz však stále svetlo (a predtým bola takmer furt tma), nič iné mi neostáva. V podstate som to nemala v pláne, keď ma však v orientačnom týždni vystrašili vetou "Fíni chodia všade načas!", povedala som si "Nuž, keď chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi vyť. Koniec hodinovým meškaniam, Romana."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Každý národ má nejaké tie charakteristiky, ktoré o nich svet, a vlastne aj oni sami, opakujú tak často, že by si ich mohli vytetovať na čelo. Fíni by sa najradšej videli s heslom "som všade načas!" (a milión inými heslami o divnom humore, tichu a gýčovom heavy metale). Nikdy som sa nestretla s tým, aby nejaký národ tak veľmi lpel na tom, kým vlastne je. Fíni to však naozaj robia radi. Náš orientačný týždeň ani nebol o tom, aby nám vysvetlili, ako bude fungovať semester, ale o tom, aby nám povedali, akí Fíni sú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No a semester je od toho, aby sme zistili, čo všetko z toho je klamstvo.

A tak sme začali všade chodiť načas. Poprípade aj o 10 minút skôr, aby sme si, podľa správneho fínskeho zvyku, stihli dať aspoň 2 hnusné prekvapkávané kávy s odtučneným mliekom (pravdepodobne aj bez laktózy, keďže väčšina Fínov má intoleranciu na laktózu. Proste to, čo by sme my nazvali bielou vodou.) a nájsť miestnosť (keďže na fínskych školách neexistuje nič ako fixný rozvrh, tak sa treba pripraviť na to, že každý týždeň máte prednášky o iných hodinách a v iných dňoch a v iných častiach budovy alebo mesta). A neboli sme jediné, škola sa v skorých ranných hodinách len tak hmýrila vystresovanými výmennými študentami, ktorí sa báli, že neprídu načas.

SkryťVypnúť reklamu

Fíni majú zvláštny zvyk. Napriek tomu, že o sebe radi vyhlasujú, že sú všade načas, tak majú zaužívanú akademickú štvrťhodinku pre oneskorencov. To znamená, že nikoho netrápi, že v rozvrhu je napísané 9.00. Prednáška sa začne o 9.15 a basta. Čo ma zvyklo fascinovať predovšetkým na prednáškach určených čisto výmenným študentom. 
9.05 - všetci študenti prítomní
9.10 - prichádza prednášajúca
9.12 - "máme ešte 3 minúty, tak počkáme, či ešte niekto nepríde"
9.12 - 9.15 - ticho, počas ktorého nikto, nečakane, neprichádza. Prednášajúca sa na nás usmieva, ja si píšem SPAM_SPAM_SPAM_SPAM do zápisníka.
9.15 - začína prednáška "tak, už je teda 9.15, už môžeme začať."

SkryťVypnúť reklamu

Po niekoľkých týždňoch mi začali aj prednášky, kde sme boli zmiešaní s fínskymi študentami. Tam to časové rozvrhnutie vyzeralo inak.

12:05 - zahraniční študenti prítomní takmer všetci
12:15 - všetci zahraniční študenti prítomní, medzi nimi zopar domorodcov
12:28 - prichádza prednášajúci
12:30 - prednášajúci odchádza, lebo niečo zabudol
12:32 - návrat prednášajúceho, bitka s technikou
12:40-14:00 - príchod ďalších domorodých študentov (prednášky a semináre tu trvajú minimálne 3 hodiny)

Ale áno, nezabudnime, Fíni sú všade načas. Aj na koncertoch, na stretnutiach s kamarátmi a keď povedia 5 min, tak to zaručene trvá 5 min. Zaručene. Lebo nám to povedali na orientačnom týždni, na prvých prednáškach a seminároch, povedali nám to kamaráti nad pivom a aj náhodné známosti nad pivom. Akí sú Fíni? Načas. Musíte vedieť, že my Fíni sme vždy všade načas.

SkryťVypnúť reklamu

Mám pocit, akoby z nás, výmenných študentov, Fíni robili niečo, čím oni dávno prestali byť. Kráľmi s výsadami. Načasovanými hodinkami. Možno dúfajú, že tu ostaneme a založíme nové fínske generácie ľudí. Do tejto konšpirácie dokonale zapadá aj fakt, ako často nám pripomínajú štatistiky o ľuďoch, ktorí si na výmennom pobyte našli životného partnera a usadili sa v dotyčnej krajine (pche, Fíni majú príliš malé nosy na môj vkus)
Preto nám stále opakujú a vtĺkajú do hláv, akí Fíni (vraj) sú. Aby sme sa prispôsobili hneď od začiatku, keď sme ešte tabula rasa a netušíme, ako to tu funguje.

Viete, o Fínoch existuje mnoho stereotypov, ktoré vám budú radostne rozprávať. Ale na ten najpravdivejší zabudnú vždy. A to je podľa mňa ten, s ktorým by mali chodiť na čele. 
"Som neetické hovädo a keď uvidím, ako žene niečo spadlo, tak to nezdvihnem, ale drgnem do nej a s vemenovitým výrazom jej oznámim, že hej, dačo ti hen spadlo a potom pôjdem ďalej."

Ale to neznie tak dobre.
Fíni sú super, lebo veria rozprávkam!

Romana Dériková

Romana Dériková

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

moja mama hovorí, že sa lesknem ako koňovi gule.sedlák v meste. študent. barista. čašníčka. učiteľka angličtiny v nízkoprahu armády spásy. dobrovoľník v sociálnych službách. nehorázne sarkastický trúd. náhodný cestovateľ, stopovateľ. a sem tam o tom všetkom rada niečo zdelím. Zoznam autorových rubrík:  rmn the cestovateľIsn´t this ironic?Romanka kuchtíStretla som...Zápisky z frontovCítimLondonThis is musicNezaradenéPoézia

Prémioví blogeri

Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,079 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu