moja mama hovorí, že sa lesknem ako koňovi gule.sedlák v meste. študent. barista. čašníčka. učiteľka angličtiny v nízkoprahu armády spásy. dobrovoľník v sociálnych službách. nehorázne sarkastický trúd. náhodný cestovateľ, stopovateľ. a sem tam o tom všetkom rada niečo zdelím. Zoznam autorových rubrík: rmn the cestovateľ, Isn´t this ironic?, Romanka kuchtí, Stretla som..., Zápisky z frontov, Cítim, London, This is music, Nezaradené, Poézia
Vo Fínsku som síce pobudla päť mesiacov, ale nebyť mojej záľuby v stopovaní, nikdy by som nespoznala niektoré... nazvať to tradíciami? Zvyklosťami? Alebo snáď obyčaj je to správne slovo? V každom prípade by mi ostali skryté.
Bergen, mesto, kam sme mali prísť skôr a stráviť tam omnoho menej času než sme sa nakoniec rozhodli. Mesto, ktoré nás svojou atmosférou prinútilo tam ostať a dať mu prednosť pred dlhými dňami nad fjordami, na ktoré sme sa tak veľmi tešili. Mesto, o ktorom rada hovorím, že je silnopocitové.
Prišla som na to, že napriek faktu, že som v Londýne strávila dohromady asi polroka svojho života, tak o ňom vlastne neviem vôbec nič. Pichlo ma to v hlave jednoducho. Osobný prehrávač nemám, smartphone tiež nie, sluchátka mám pokazené a tak sa poctivo venujem obyčajnému odpočúvaniu ľudských rozhovorov. A v tých sa objavuje niečo, čo oni vydávajú za Londýn. Spomínajú Big Ben, Westminster, nejaké nákupné ulice, palác, nejaký obchod, do ktorého vraj treba ísť, a ako dlho to kam trvá metrom. Posúvajú si rady, odporúčajú fish and chips a smejú sa na octe. A ja sa samej seba pýtam, či sme naozaj boli v tom istom meste. Vlastne, aj ja vám môžem niečo o Big Bene povedať. A aj vám poviem. To, že Big Ben vydáva zvuky každú štvrť hodinu, je extrémne rušivé, pokiaľ sa snažíte stanovať pár metrov od neho, na Westminsteri.
Historky z laponského podsvetia.Rozhodla som sa Laponsko užiť si naplno. Prispela k tomu aj návšteva maminy (a borovička, rum a domáca marhuľa, čo svojej vyprahnutej dcére doniesla) a tým pádom nebojácnosť si za týchto podmienok (tieto podmienky znamenajú "mamka, čo to odšoféruje") požičiať auto a vybrať sa na ďaleký sever. Lebo hoci som už polárnu žiaru videla, prečo si ju neužiť znova? V drevenom zrube uprostred laponskej divočiny, keď okolo vás fučia soby?
V Laponsku som už 3 týždne. Každý deň sledujem správy o polárnej žiare, každý tretí deň sa vydávam na túry na neosvetlené miesta v tuhých mrazoch, len preto, aby som ju konečne uvidela. Tri týždne márneho naháňania zápalu pľúc. A po včerajšku...
Na začiatku tohto roku som si zbalila dva veľké kufre a jednu príručnú tašku a odletela som na akademickú stáž (páči sa mi tento múdro vyzerajúci pojem pre študijný Erasmus pobyt) do Fínska. Presnejšie sa nachádzam priamo na polárnom kruhu, v Rovaniemi. Tieto extrémne podmienky (aby som bola úprimná, podľa mojich posledných správ je v Kirgizstane zimšie ako tu) ponúkajú výborné možnosti na sledovanie ľudí a miestnych zvyklostí. Včera som si vzala na mušku tanečné zdatnosti.
Stopovanie, stopovanie, to je môj koníček!Všetko stopnem, všetko stopnem, to bude môj chlebíček! Alebo o ľuďoch, ktorým sa stalo stopovanie životným štýlom a postojom. Skrze môj subjektívny pohľad, moje zážitky a rozhovory s inými stopármi. Klikyhákybáky poskladané dohromady.
Písať rady pre stpárov ma už nebavilo. cítila som sa divne, aby som samozvane niekomu niečo radila.hoci po tých nastopovaných -minimálne- 10 000 km v 10 krajinách by som mohla.proste dačo o tom viem a podelím sa rada :)
Už viackrát sa mi stalo, že som sa s niekým zarozprávala, nejak zo mňa vypadlo, že som teda nadšený stopár-cestovateľ, na čo mi dotyčný odpovedal prosté:"Máš to jednoduché, si dievča, ja som sa raz pokúšal stopovať a nič z toho..."Na to mám už pripravenú otázku:"A kde si stál?"Táto časť je iba rýchlym sprievodcom k tomu, čo mnohí ignorujú. A teda, ako vyzerá správne miesto na stopovanie?
Stratili ste sa? A? Teraz budem písať o stopovaní trošku inak. Nebude to o ničom extra mega nebezpečnom, dokonca to nebude žiaden tutoriál suchopárny. Avšak bude to nejaká tá rada od totálne zmäteného človeka, ktorý nemá žiaden orientačný zmysel, či skôr by sa dalo povedať, že disponuje orientačným nezmyslom (a ako som posledne zistila, tak ani moje vnímanie času nie je úplne v poriadku), odmieta používať mobil tým správnym spôsobom (a teda si ho buď nevezmem alebo ho mám vybitý alebo zabudnem na aktiváciu roamingu a tak) a tak celkovo sa rád stráca. Nemusí to byť len o strácaní sa na ceste, môže to byť aj stratenie sa v cudzom meste. Takže ak zrovna pre stopovanie nadchnutí nie ste, ale cestovanie vás láka, tak možno tu je konečne aj niečo málo zaujímavého a prínosného aj pre vás!
Už ste sa rozhodli, že vyrazíte na dlhší stop-výlet niekam do zahraničia alebo čo i len po Slovensku, stojíte pred otvoreným batohom, hľadíte do peňaženky a uvažujete, čo budete jesť? Žiť na rožkoch a paštétach možno niekto zvládne, ale treba si uvedomiť aj to, že stopovanie nie je zrovna činnosť, na ktorú nepotrebujete energiu. Často budete napríklad šlapať dlhé cesty s niekoľko kilovými batohmi na chrbte. Môže sa stať, že sa necháte vysadiť na fakt hlúpom mieste, kadiaľ veľa áut nechodí, a vtedy je lepšie napredovať peši. /ne/znalosť kraja vám to síce nevylepší, ale možno sa dostanete na nejakú dobrú križovatku. Aj keď vychádzate z veľkomesta, tak počítajte s dlhou chôdzou - buď sa stratíte /ako my za Parížom/ alebo na dobré miesto na stopovanie nejazdí MHD a proste tam treba došlapať /za Bergenom sme veľmi dlho šlapali povedľa diaľnice, kým sme našli normálnu hlavnú cestu/.Jednoducho - čo si zabaliť, aby celé vaše úspory na cestu nešli na jedlo vo fast foodoch/reštauráciách a zároveň aby ste furt netlačili suché rožky?
V predchádzajúcom texte som začala takpovediac "zostra" a to návodom-nenávodom, ako sa správať, pokiaľ má šofér v aute zbraň. Teraz si preto nadhodíme omnoho jednoduchší problém, ktorý však môže trápiť viacerých ľudí (predovšetkým ženy) pred tým, ako sa na cesty vydajú. Čo s hygienou?
V prvej časti si povieme, ako sa správať, pokiaľ zistíte, že šofér má v aute zbraň. Všetko na základe vlastných skúsenosti autorky.
