Romana Dériková
O laponskej lekcii
O tri dni odchádzam z polárneho kruhu. Fínsko má, okrem iného, tú silu, že ma prinútilo spraviť niečo, čo žiadna iná krajina predtým. A to, položiť si otázku: Čo som sa tu naozaj naučila?
moja mama hovorí, že sa lesknem ako koňovi gule.sedlák v meste. študent. barista. čašníčka. učiteľka angličtiny v nízkoprahu armády spásy. dobrovoľník v sociálnych službách. nehorázne sarkastický trúd. náhodný cestovateľ, stopovateľ. a sem tam o tom všetkom rada niečo zdelím. Zoznam autorových rubrík: rmn the cestovateľ, Isn´t this ironic?, Romanka kuchtí, Stretla som..., Zápisky z frontov, Cítim, London, This is music, Nezaradené, Poézia
O tri dni odchádzam z polárneho kruhu. Fínsko má, okrem iného, tú silu, že ma prinútilo spraviť niečo, čo žiadna iná krajina predtým. A to, položiť si otázku: Čo som sa tu naozaj naučila?
Písal sa rok 2007. Vonku bol mráz, všade voňalo varené víno a skalické trdelníky a ja som sa prvýkrát prechádzala sama mestom, ktoré milujem. Vtedy som to ešte nevedela. Vtedy som nevedela, že sa tak rýchlo aklimatizujem a budem sa pokladať za domácu viac než kdekoľvek inde. Pretože vtedy som ešte nevedela, aká je tu dobrá káva a vôňa irónie a nonstop podnikov s opitými hercami a pianistami.
...toto je výtržok z verejnej listovej konverzácie, kde jedlo sa stane hlavnými postavami, no napriek tomu stojí v úzadí a vychutnáva si svoje metaforické postavenie.
Toto je starší text, ktorý som napísala asi hodinu po tom, ako som dostopovala domov z Francúzska. Kde sme cestovali stopom so spolužiakom asi dva týždne.
Som. Mám 18 rokov. Na krku kolosálne dlžoby. V srdci ešte kolosálnejšie túžby, z ktorých mnohé sa bez financií nenaplnia. No aj tak snívam a dúfam, že si splním aspoň tie malé, nenáročnejšie sny.
Nie je noc, je den. Sedim v kniznici na internete, vedla mna nejaky Arab, ktory sa mi pravidelne nakuka na monitor, ze co robim. Snazim sa to nevnimat a spominam na vcerajsiu noc.
Keď ma chytí nálada, ktorú ja nazývam chvíľka melancholická, tak nemám rada, keď ma rušia, keď sa ma pýtajú čo mi je a vôbec, keď mi pripomínajú realitu.