Hovorili o nich ako o folkových minimalistoch. Nedovolím si nesúhlasiť.Ich surový zvuk (nemyslím surový vo význame drsný, tvrdý, ale v inom..proste surový. Neupečený znie tiež dobre, nie?) si vás podmaní a vy sapristihnete ako ležíte na posteli s mierne privretými očami a snívate oobčerstvení pozdĺž dlhej prašnej cesty cez pláne, pred ktorým mátezaparkovaného koňa.
Snívate o čistej láske, ktorá môže existovať len v nematerialistickomsvete. Možno má biele tenké šaty, možno ťažké čierne boty, možno týždeňneumyté vlasy. No jej/jeho kôň stojí vedľa toho vášho a vy spolupopíjate rannú kávu.
Alebo sedíte v bare, okolo vás nikto, len poloprázdne pivo na stole. Zrazu začne hrať Steady Rollin´ a vy už nie ste sám. Oni tam totižto galantne sedia s vami a potichu nahlas rozumejú.
Melanchólia, lenivé šťastie, ktorému sa nechce skákať a výskať.Nostalgia, samota, spoločnosť, oheň, gitara, párky, zemiaky v pahrebe,mexická fazuľa v konzerve.
Toto všetko (a ešte viac... napríklad stany a jazero či dym stúpajúci zvonnej tyčinky) si predstavím, keď sa povie Two Gallants (škoda, že vmojom okolí sa to často nehovorí).
Dvaja mladíci zo San Francisca (skutočne veľmi poetické a výstižnémiesto pre formáciu tejto kapely...), čo spoločne hrajú už dlhé roky,no oficiálne sa spojili pod menom Two Gallants až v roku 2002, súneoddeliteľnou súčasťou mojej hudobnej výbavy k večerom rozjímania. Kvečerom, keď zúfalo brnkám do gitary a dúfam, že sa niečo predsa lenzázrakom naučím. K ránam, keď pobehujem po izbe pri otvorenom okne a"spievam".
Až vás rozčúli, že vidia toľko do vášho súkromia (asi ako jednéhoredaktora zo starého dobrého Ultramixu rozčuľovala empatickosť Kings OfConvenience a napriek tomu ich nedokázal vypnúť). No predsa si tonecháte. Možno vás k tomu prinúti zúfalý chrapčavý prejav speváka(neviem prísť na to, či spieva Adam Stephens alebo Tyson Vogel) alebosprevádzajúca priškripnutá gitara či nestrážené bicie. Alebo to možnoje sem tam sa objavujúca upišťaná ústna harmonika. Alebo všetko dokopy?Avšak v jednoduchosti je krása a to si dvaja galantní mladíci veľmidobre uvedomujú.
Galantní neupravenci
Poznáte to. Otvoríte svoj obľúbený časopis a zrazu sa dočítate o, pre vás, neznámych a nových kapelách. Nedá vám to. Možno ich spomenuli len jednou vetou, možno porovnali s inou kapelou alebo to bol dlhý a pútavý článok, ktorý vás na neznámo proste naladil. Ani mne to nedalo a teraz mám dokonalú závislosť na Two Gallants. Lebo jedna veta.