Raňajky by predsa mali byť riadne, sýte, obrázkom toho, že váš deň bude fajn. Príjemný a priateľský, rovnako, ako ten teplý chrumkavý chlieb, ktorý pomaly pohryziavate.
Pri raňajkách niet miesta na výčitky svedomia. Veď ako, naozaj chcete začínať deň tak, že budete uvažovať nad tým, či náhodou z niečoho, čo si práve slastne (vlastne, s týmto uvažovaním je všetka slasť preč) pcháte do papuľky, nepriberiete?
Takže raňajky.
Najdôležitejšie je, aby voňali. Ako napríklad lievance s javorovým sirupom, maslom a škoricou.
Káva s čerstvo upečeným pečivom.
Osmažené vajíčka na slaninke.
Ovsená kaša so skaramelizovanými jabĺčkami na masle.
Čokoľvek, čo vám ráno urobí radosť a potom vás prinúti sa usmievať počas dňa. Poprípade vám dovolí v nepríjemných situáciách ujsť do vášho raňajkového sveta. Do predstáv nebíčka v papuľke, ktoré ste ráno prežívali.
Viete, ja som si v posledným dňoch zvykla piecť. Teda, pečiem už dlho, ale teraz som si zvykla piecť pečivo na raňajky.
Netuším, či je môj recept nejak receptovo pečivovo správny, ale to, čo si nájdem ráno na tanieri, mi robí veľkú radosť (takú, že si niekedy až len tak radostne zaťapkám rukami) a o tú sa predsa treba deliť. (Čo v mojom prípade síce znamená tlačiť chlieb aj do ľudí, ktorí sa mu snažia vyhýbať, ale tak... )
Nebojte sa raňajok. Raňajky sú základom dňa. Naladia vás. Doprajte si, rozmaznajte sa ráno. Pokojne počas dňa potom žite na suchých rožkoch. Hlavne, že máte v hlave predstavu toho ladného, čo ste si ráno dopriali. Tej chvíľky, keď ste ešte nič nemuseli a svet tak veľa vo vašej hlave v tom momente neznamenal. Svet bol zložený z jemne ospalých očí, slnečných lúčov, vôní vôkol, pomalých pohybov a nebol v ňom žiaden stres.
Som za raňajky bez stresu, aby som sa mohla spokojne škeriť cez deň ľuďom do tváre, keď mi budú niečo vyčítať! Lebo ja som jedla lievance a všetko voňalo a im škvŕka v bruchu!
