Už ma nebaví čítať všetky tie názory ľudí, ktorí na Pohode ani neboli, no všetko vedia najlepšie. Ľudí, ktorí majú v zuboch kultúru, kultúrnosť, slobodu, úspech a vlastný názor. Ľudí, ktorí si ani nedajú čas ponamáhať hlavu, aby si v nej vytvorili niečo vlastné. Preberú, zhoršia a prezentujú.
Pre mňa je Pohoda festival festivalov. Nielen preto, že na Slovensko dovezie veľké mená, ale aj preto, že dovezie malé mená, ktoré mi dovolí objaviť. Nielen pre tú úžasnú náladu, ktorá sa tam vyskytuje, ale aj pre tú úžasnú náladu, ktorú vo mne zanechá ešte niekoľko dní potom. Pre tých ľudí, ktorých tam stretnem. Pre... no pre veľmi veľa vecí. Na žiadnom inom festivale sa mi toto nikdy nestalo (a naozaj som ich navštívila nemálo). Miškovi Kaščákovi sa podarilo vytvoriť niečo, čo na Slovensku nemá obdobu a teraz všetci jeho neprajníci dostali úžasný stimul, aby ho donútili sa aj s jeho výtvorom niekam schovať a už sa neukázať.
Ľudia, ste nechutní. Nadšene pod rúškom anonymity ukazujete, že by ste vedeli všetko lepšie. Nadšene pod rúškom anonymity tvrdíte, že nejaký hip hoper a feťák nám tu chýbať nebude. Honíte si ego hľadaním vinníka (pretože VY ste to vedeli!) a snažíte sa samých seba presvedčiť, že ľudské sily sú neobmedzené a dokážu zastaviť a ovplyvniť aj prírodu, poprípade s ňou bojovať.
Rada by som podotkla, že stať sa toto na hocijakom inom slovenskom festivale a následky sú omnoho horšie. Žiaden iný festival nie je tak organizačne zvládnutý a žiaden iný festival nemá v areáli toľko zdravotníkov schopných ihneď zakročiť.
Verím, že Kaščákovci svoje dieťa udržia pri živote a sami nazbierajú dostatok sily a odvahy na pokračovanie. Pretože rozhodne sa chystám navštíviť každý ďalší ročník.
Tento text bol napísaný z popudu zachovať nejaké pozitívne slová pre organizátorov, ktoré sa nestratia v dave diskusných príspevkov.
