"Minule som stretla v autobuse našu susedu. A hneď sa ma pýtala, či si doma.."
(v tejto chvíli na mňa hádže podozrievavý pohľad)
"Tak jej hovorím, že áno, ako to viete?. A ona, že ´No viete, vždy, keď sa Romanka vráti domov, tak sa začne v celom bloku ozývať hudba. A ona sa nejak venuje hudbe, pravda? Lebo takú inú, takú starú, ona tam ten jazz a blues stále púšťa...´ ´To teľa to dáva riadne nahlas, čo?´ ´No.. mne to nevadí, ja si to rada vypočujem a sa aj zoznámim s novými vecami, čo som nepoznala.´"
Viete, moja suseda je tiež na maródke teraz. A vôbec mi nepríde trieskať na dvere a nadávať, že prečo tu s tým zasa vyvreskujem. Ona sa teší. Viem si ju predstaviť, ako leží v posteli, pokyvkáva hlavou do taktu a usmieva sa.
Ona isto vie,že nervy a zbytočný hnev organizmu neprospievajú.
10. sep 2011 o 19:55
Páči sa: 0x
Prečítané: 583x
O pozitívnom prístupe k veciam
Včera si ma mama zavolala takzvane na koberček. V našich podmienkach, keďže sme obe podľahli zlým bacilom (a hádame sa o to, ktorá bude variť a ktorá umyje riady, aby sme tu neboli v úplnom bordeli... mama väčšinou lepšie frfle ako ja, tak to všetko ostáva na mňa), to vyzeralo tak, že som jej sedela na posteli, vypúšťala sople, ona sa dusila svojim bronchitídnym kašlom a v prestávkach mi vyrozprávala nasledujúci dojemný príbeh.
Romana Dériková
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
