Ja som si cestovala svetom, usmievala sa na ľudí a počúvala vety o tom, že som síce jediná Slovenka, ktorú zatiaľ stretli, ale usudzujú teda, že Slováci musia byť isto milí, otvorení, zvedaví, nápomocní a tak sa na Slovensko prídu pozrieť.
Pravdu vám do očí potom chrstnú až vaši bratia.
Nie je žiadnym tajomstvom, že bývam v Česku. Študujem, pracujem, vyskytujem sa, poskakujem, vybavujem, tlačím sa do projektov a tak.
"Nelíbi se mi myšlenka spoplatnění studia, ale když už, tak prostě Slovákům okamžitě, vždyť kolik je jich tady? Si to vem, ne, prostě, kolik Čechů studuje na Slovensku a kolik Slováků je tady? Za naše peníze."
Kozička moja drahá, vieš, medzi Českom a Slovenskom existuje určitá bilaterálna dohoda o tom, že Slováci sú v Česku za peniaze slovenských daňových poplatníkov a naopak. Jednoducho, že študujeme ako keby za tých istých podmienok, čo by sme mali doma. Preto môžem aj po slovensky, vieš? Ale nejdem sa rozčuľovať, už som si zvykla, budem držať hubu a nepoviem ani slovo. Nech si pofrfle.
(áno, viem, že ak by sa štúdium spoplatnilo, tak to budem platiť ja. to len, ak by mal niekto chuť mi to začať vysvetľovať)
"A prostě, jak se k nám chovaj... Chápeš, přijedeš na Slovensko, deš jim tam dělat kšefty, zajedeš si do podniku, do ňákyho rekreačního střediska a tak dále a oni se k tebe chovaj naprosto hnusně, jenom proto, že seš Čech..."
Klopím hlavu dole a hanbím sa... toto je pravda.
"A ani se neusmějou, nic. Fandí nám oni vůbec, když hrajem hokej, tak, jak fandíme my jim?"
Nie, všetci sa škodoradostne bavia na tom, keď prehráte a tešia sa z toho, že sú lepší ako vy. Hanbím sa ešte viac za svojich tam doma na Slovensku.
"A měla sem spolubydlu Slovenu a ona snad schválně mluvila s přízvukem, kerý neznám, jenom abych nerozuměla nebo co..."
A bolo toho viac.
A počúvala som to dosť dlho.
A musím poznamenať, že úplne chápem, prečo sa z nás tak rozčuľujú.
A ešte to diskusné fórum, čo založil jeden doktor na stránke našej univerzity... Že keď my máme na Slovensku jazykový zákon, tak by sme snáď principiálne mohli pochopiť, ak oni budú za zrušenie používania slovenského jazyka na českých univerzitách. Veď je to založené na tom istom princípe. Jednoducho český jazyk je predsa štátnym jazykom, tak a basta fidli.
Vyzeráme smiešno.
Doma sa búchame do hrude, všetko cudzie odhadzujeme, zakladáme si na tom "našom", ktoré mnohí Slováci ani poriadne nepoznajú. Že čo je to vlastne to naše. V zahraničí nám robia ústupky, dávajú nám možnosti a my si doma lebedíme zadky, mastíme bruchá a nevieme pochopiť, že to s tým naším prístupom asi nebude trvať večne.
Prosím každého jedného z vás. Buďte milí na cudzincov na Slovensku, ak nechcete aby nás čoskoro začali odvšadiaľ vyháňať a škaredo na nás zazerať a nedávať nám možnosti len preto, že sme zatrpknutí Slováci, ktorí si cudzie domov nepustia, ale chcú, aby všade inde boli uznávaní a prijímaní.
Je to smutnosmiešne. Celé.
Usmej sa na svojho cudzinca! Okamžite!
Zo začiatku som sa to všetko snažila brať s nadhľadom. Veď si len nadávajte, búchajte sa do hrude a frflite na všetko, čo nie je naše a vraj nám chce byť vnútené a kradnúť nám tým tú našu slovenskosť. Však sa to nikto nedozvie, sme malí, v celosvetovom merítku bezvýznamní a vlastne o nás aj tak nikto nevie. Však ono to je celkom aj zábavná podívaná, keď v roku 2010 (v období európskej integrácie a búraní hraníc) ľudia v krčme s hranatými ksichtami a pivom v ruke vykrikujú, že nás treba brániť a rozčuľujú sa, že reku ako, Slovensko si nedáme