Raz jej to všetko vrátim. Všetky lístky do sveta snov, všetky splnenécestovateľské túžby, všetky naplnené priania môjho koncertného ucha.Všetku lásku, objatia a úsmevy. Keď budem veľká a nervózna, keď nebudemod radosti vedieť, čo so sebou. Alebo aj keď budem veľká a maťposledných pár švestek vo vrecku. Tak akurát na to, aby som ju vzalaniekam preč.
Mami, čo povieš na takú Ibizu? Budeme hore až do rána, pretože východSlnka má väčšie čaro. Budeme spoločne ticho sedieť na chladnom pieskunoci a počúvať šum mora. Ráno si sadneme do nejakej kaviarne, zapálimesi ten najkvalitnejší tabak, vypijeme presso. Budeme objímať vlny avlny budú objímať nás. Budeme objímať svet a svet bude objímať nás. Jabudem objímať Teba a Ty budeš objímať mňa. Necháme sa trošku spáliť,aby sme mali výhovorku pred svetom, keď budeme chcieť celý deň preležaťv posteli. Večer budeme relaxovať. S miešaným drinkom v rukách sabudeme tváriť ako tie najväčšie buržujky, aj kebyže máme ďalšie dvamesiace hladovať. Vieš, že nemám rada dovolenky, ale jednu, kde budešlen Ty a ja, si vychutnám až do dna.
...chcem malý dvojizbový byt v podkroví ( mám túžbu, kto ju podporí?).Bude voniať po káve a v drevených oknách budú muškáty. Sviečky, čaje,vonné tyčinky, mačka, LP, gramofón, počítač, čo sa bude tváriť, že tamnie je. Všade bude ležať tolerantná vrstva prachu a ja raz za dvatýždne chytím vysávač a prachovku, nahlas si pustím Simona a Garfunkelaa budem s nimi spievať. Susedia ma budú nenávidieť. Nielen kvôlihlasnej hudbe, ale aj kvôli môjmu falošnému spevu. No vždy tam budenejaká milá ochotná nahluchnutá teta, čo mi bude ochotná požičiaťvajco.
Budem fajčiť von oknom a dýchať svoju "slobodu". Z posledných si kúpimpressovar, pretože nescafé je hnusná chcanka. V noci budem zadumanehladkať mačku, s červenými očami hľadieť na monitor, nervózne siodchlipkávať z kávy a naháňať ideu na článok. Pretože na ďalší deň budeuzávierka. Raz za čas mi zavolá šéf, aby mi povedal, že bohužiaľ má premňa zas robotu. A ja si zbalím batôžtek a poberiem sa na festival.
Na dverách budem mať od rána do rána nalepené DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ. Ajkeď priatelia budú vedieť, že vojsť môžu hocikedy. Že rada s nimiposedím pri káve a cigarete. Pri pive a krčmových rečiach. Alebo žezaleziem do kúta a oni si budú môcť aj tak spraviť pohodlie. Niekedyčlovek, aj keď chce byť sám, potrebuje spoločnosť. A možno si k sebeniekoho nasťahujem. Ale nie na dlho, nezniesol by ma ako spolubývajúcu.A ja by som veľmi rýchlo chytila ponorkovú chorobu.
...a keď sa mi to zunuje, tak Ti zavolám, že mám pre Teba ďalšiu letenku a rada by som s Tebou znova strávila svoje detstvo.
...a to isté urobím, aj keď sa mi to nezunuje.
Keď raz budem veľká
Som. Mám 18 rokov. Na krku kolosálne dlžoby. V srdci ešte kolosálnejšie túžby, z ktorých mnohé sa bez financií nenaplnia. No aj tak snívam a dúfam, že si splním aspoň tie malé, nenáročnejšie sny.