Už to cítim. To dráždié chvenie, pocit vzrušenia pred prvou jazdou. Už sa mi opäť vynárajú spomienky na motorkové zážitky. Na ten pocit „vietor vo vlasoch“ – aj keď teraz krátkych.
Nemôžem sa dočkať momentu, keď zvrtnem rukoväť plynu a vyrazím do známa/neznáma, budem sa prepletať križovatkami, predbiehať kolóny áut. Teším sa na závistlivé pohľady šoférov trčiacich v hodinových zápchach (dopravných podotýkam). Už sa vidím, ako si to šiniem cestami tretej triedy, usmievam sa na deťúrence hrajúce sa pri ceste. Už sa vidím, ako sa usmievam pri pohoršených pohľadoch babiek, keď svoje Virago parkujem pred Kapucínmi.
Už cítim stúpajúci tlak, keď auto na vedľajšej ma nevidí a lezie mi rovno pred kolesá. Už cítim to zovreté hrdlo, keď kamión sa rozhodne predbiehať zrovna, keď som vedľa neho...
...ale veď sa preber z sna....si v práci a pracuj, nesnívaj, ešte si užiješ jázd dosť....(možno)
Česť jazde (a robote pokoj)
Milí šoféri dvoj a viacstopých vozidiel. Už ideme, otepľuje sa a my sme ako muchy, rýchlo kapeme, ale aj v hojnom počte sa objavujeme. Nemajte nás za otravný hmyz a nepripravujte „protimotorkové" opatrenia.
Za porozumenie ďakujeme
