Milujem tú chvíľu, keď si sadnem do podniku, dám si presso (najradšej čierne, bez cukru), alebo dobre načapovanú desinku a k tomu si dám cigaretu. Svet sa v tej chvíli zastaví, všetko sa zdá v pohode. Všetky stresy sú ta tam.
Ale teraz sa začínam báť. Zrazu som už feťák, blbec, pako a čo ja viem čo ešte. Smrdím jak bzdoch, škodím sebe aj ostatným. Nechcem sa tu baviť o škodlivosti, či (dokonca) prospešnosti fajčenia. Na to má každý svoj názor a nikomu ho neberiem. No zrazu militantní antismokeri chcú zobrať moje potešenie. Chcú ma zavrieť do nejakej miestnosti, kde si nedám ku cigaretke kávičku, kde si nedám pivo. Alebo dokonca ma chcú poslať fajčiť domov. Je to naozaj jediné riešenie? Neexistuje kompromis?
Mám medzi kamarátmi fajčiarov, príležitostných fajčiarov aj nefajčiarov. Vždy sme si vedeli určiť pravidlá, poprípade sa dohodnúť kde si ideme sadnúť, komu sa prispôsobíme. Tak prečo to nevedia spraviť aj ostatní? Mám pocit, že nefajčiari nás chcú trestať, za to, že sme si vybrali takúto neresť. Nemám pocit, že chcú chrániť seba, ale že nás chcú obmedzovať. Musím povedať, že súhlasím s tým, aby sa nefajčilo na verejných priestranstvách, zastávkach autobusov, v nemocniciach, školách, úradoch. Viem to tolerovať a aj to chápem. Ale prečo by som si nemal zapáliť v obľúbenej krčme? Naozaj je problém rozdeliť krčmy/reštaurácie na fajčiarske a nefajčiarske? Naozaj si majiteľ nesmie vybrať, ktorú klientelu bude preferovať? Veď nie je problém napísať na dvere, fajčiarsky/nefajčiarsky podnik. Alebo je? Potrebujeme nový zákon, keď sa nerešpektuje ani terajší? Však už aj dnes sa nesmie fajčiť na zastávkach, úradoch, v nemocniciach.
Preto vravím, skúsme sa tolerovať, fajčiari vedia byť aj ohladuplní tak isto aj nefajčiari, nájdime spoločnú reč. Preto prosím, neberte nám princeznú....(cigaretu)
...milujem ten pocit, keď sa pĺúca natiahnu v momente šluku, keď dym si razi cestu vzduchom. Asi si idem zapáliť...
