V stredu večer sme dosnívali sen. Účasť na majstrovstvách sveta sa rozplynula ako ranná hmla. Napriek tomu slovenský futbal neumrel. Práve naopak. Začína sa prebúdzať.
Vďaka Artmedii a dlhom živote našej reprezentácie v kvalifikácii sa futbal opäť dostal do novín. Zase lákal tisíce ľudí pred televízor, na štadióny. Začali sme veriť v úspech. Zatiaľ sa darí len Artmedii, ale ona je signálom, že to môže ísť aj iným klubom, aj reprezentácii.
Španieli nás pochovali a jednoznačne prefackali. Vymlátili z nás dušu už v Madride. Boli lepší – niet pochýb. Tak ako niet pochýb, že mali silnú podporu aj v diplomacii. Predsa len, peniaze sú peniaze. A tých majú Španieli viac. Iste, mohli by sme veľa vecí vyčítať či trénerovi alebo hráčom. Teraz vidíme, že mnoho vecí sa malo spraviť ináč. Ale aj to sú skúsenosti, ktoré treba využiť.
V stredu prišlo na štadión vyše dvadsaťtisíc ľudí. Veľmi slušný počet na to, že sme Slováci, že počasie nebolo zrovna príjemne a že prakticky o nič nešlo. Na tomto by sme mali náš futbal stavať. Ľudia sa chcú pozerať na dobrý futbal, vedia oceniť snahu. Nie všetko vyjde, ale napriek tomu zatlieskame, keď vidíme bojovnosť. Fanúšik na Slovensku nie je zďaleka taký neprajný, ako sa o ňom hovorí. Milo som bol prekvapený atmosférou na štadióne. Ľudia sa bavili a tlieskali.
Poďakujme sa hráčom a realizačnému týmu za dobrú kvalifikáciu. Poďakujme sa im za dobré výkony zvlášť proti Portugalsku a Rusku. Nech vidia, že im veríme, že sa na nich nehneváme.
Vieme, že na budúce to vyjde. No a keď nie, nevadí – sú naši, hrajú pre nás.
Foto z perexu: http://www.futbalsfz.sk
