Vypustil som tendenčný článok, úplne neobjektívny. Mojím zámerom bolo vyprovokovať diskusiu a získať čo najviac názorov a informácii. Aby to celé vyznelo ako moja neobjektívnosť, náhoda, neskôr som doplnil pôvodný text o nové informácie. A ľudia len diskutovali a diskutovali, urobili presne to, v čo som dúfal.
Dobre, dosť bolo kecov, teraz pravdu.
Nie som žiaden „agent provokatér“, ani hráč na spravodajskom poli. Som obyčajný človek, ktorý sa včera niečo naučil.
V prvom rade som pochopil, že vypustiť článok bez overenia faktov môže niekomu ublížiť. Môže úplne znížiť môj kredit. Môže zo mňa spraviť nerozmýšľajúceho fanatika. Preto tu verejne sľubujem, že si už dám pozor, aby som netrepal len tak do vetra.
Druhá vec, ešte podstatnejšia, čo som včera zistil je, že diskusia ku článku môže priniesť viac informácii ako článok samotný. Preto som veľmi rád všetkým diskutujúcim, ktorí reagujú na články (nie len moje), ktorí polemizujú a skutočne hľadajú pravdu. Preto vás prosím, píšte, komentujte, kritizujte.
A v neposlednom rade som sa naučil, že pristupovať k diskusiám (akýmkoľvek) s otvorenou mysľou je veľká výhoda. Verte mi, je úžasne oslobodzujúce, keď človek (v tomto prípade ja) dokáže zlomiť svoju ješitnosť a pripustiť, že sa mýli.
Preto všetko som rád, že som ho napísal neobjektívne, lebo som sa dozvedel aj druhú polovicu skutočnosti.
Bez „omylu“ by nebola diskusia, ktorá priniesla viac svetla ako celý môj článok dohromady.
Bez „omylu“ by som sa to nenaučil.
