Odpoveď na otázku, či je prerokovaný rozpočet v parlamente reálny na takto zadefinované základné parametre štátneho rozpočtu pre rok 2014, nie je ťažká a zložitá. Tu je moja odpoveď a komentár k prejednávanému štátnemu rozpočtu:
Príjmy sú nadhodnotené najmä v nedaňových príjmoch - otázne je, či príjmy podľa plánov Ministerstva financií bude reálne dosiahnuteľné. Tu je potrebné zvýrazniť, že ide o jednorazové príjmy, ktoré v roku 2015 už určite nebudú môcť byť. Nedaňové príjmy z podnikania štátu (mimoriadne dividendy) alebo jednorazové príjmy z predaja majetku, či obchodných podielov sú a budú v budúcnosti minimálne. To je aj Ficov nečakaný problém, prečo nateraz nemôže odkúpiť, či vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne. A čerpanie eurofondov Slovensku tiež moc nejde.
Daňové príjmy sú na úrovni roku 2013 „predpísané" z dôvodu marketingovej stratégie SMER-SD tak, aby skutočný výber bol o čosi vyšší ako plánovaný. Lepší výber daní by bol síce fajn, ale je to viac „zbožné želanie" politikov zo SMER-SD než reálna schopnosť otvorenej slovenskej ekonomiky vyprodukovať medziročný nárast HDP. Plán rastu HDP je v rozpočte plánovaný medzi 1% - 2%. Sme však „smrteľne" závislí na vývoji globálnej ekonomiky. Domáca spotreba ako významná zložka HDP by mohla rásť len cez zadlžovanie domácnosti. To zase nie je možné - nízke mzdy a komerčné pôžičky pre obyvateľstvo majú svoje dôvody a pravidlá.
Výdavky sú nadhodnotené a z pohľadu SMER-SD je to dobre zvolená populistická propaganda, lebo v takejto výške výdavky nemôžeme reálne čerpať. V prekročení čerpania o viac ako 25% voči príjmom štátu nám budú "brániť" medzinárodné inštitúcie a nedostatok voľných finančných zdrojov na vyššie míňanie. Možné mimoriadne finančné zdroje z privatizácie - lebo to je predaj štátnych aktív, by Ficovej propagande veľmi uškodilo.
Štátny rozpočet 2014 neobsahuje reálne šetrenie, resp. ozdravovanie verejných financií. Práve naopak. Chce sa minúť viac ako sme reálne schopní vyprodukovať ekonomickou aktivitou štátu a podnikateľských subjektov.
Platí, a ukazuje to vývoj za posledných desať rokov, že Slovensko vie „vyprodukovať" cez daňové príjmy maximálne 9 mld. € ročne bez dotácií z EU a mimoriadnych daňových príjmov (privatizácia, dividendy a pod.). A toľko by mal štát aj míňať, t.j. 9 mld. €. Bohužiaľ politici dlhodobo neriešili, čo bude so Slovenskom v budúcnosti, a teda nie sú vybudované základy na rast daňových príjmov okrem zavádzania nových daní, poplatkov a zvyšovania daní. Na druhej strane žiadna z doterajších politických garnitúr nebola schopná realizovať vyrovnaný, resp. prebytkový rozpočet. Nedokázal to, a ani to nedokáže SMER-SD, ktorý na čele so svojím predsedom a premiérom Ficom sľubuje občanom istoty a sociálny štandard. Pritom mať väčšinu v parlamente, mať jednofarebnú vládu sú benefity, ktoré umožňujú ľahšie realizovať projekty (opatrenia, zmeny, ...) ako zmeny realizovať v koalícii, z ktorých môže a má profitovať každý občan a nielen vyvolení občania v súčasnosti i v budúcnosti.
Ďalej platí, že výdavky štátu sú pravidelne vyššie voči príjmom. Dajú sa znížiť tak, aby sme mali vyrovnaný, či dokonca prebytkový rozpočet a pritom sa nedotkli úspor na strane výdavkov v sociálnych istotách, či sociálnych štandardoch väčšiny občanov. To znamená, aby sme míňali toľko, koľko sa vyberie alebo sme míňali o čosi menej a najmä efektívne. To je však o reformách štátu, ktoré sa aj tak budú musieť realizovať a nevyhneme sa im. O tom však niekedy nabudúce.
