To, čo sa varilo, varí a konzumuje pod pokrievkou ekonomiky štátu už vyše dvadsať rokov má dve strany. Na jednej strane je pozitívne, že si môžeme ingerencie v našom ekonomickom hrnci sami čiastočne primiešavať, dochucovať a prispôsobovať našej slovenskej mentalite. No na druhej strane z toho hrnca nám viac a rýchlejšie ubúda. Ubúda viac ako vieme dorobiť, či vyprodukovať vlastnými rukami, či vlastnou hlavou. To, že zo spoločného hrnca si vyberajú poniektorí to najlepšie, nie je najmorálnejšie, no v prírode v boji o potravu je to prirodzené a ťažko zmeniteľné. Vždy tu bude niekto dravejší, rýchlejší, silnejší a chamtivejší, kto sa chce prvý zmocniť potravy. Štát je tu preto pre občanov aby nastavoval, realizoval a kontroloval pravidlá tak, aby sa každému z toho hrnca ušlo. Aj kvalita, aj kvantita.
Problémom nášho spoločného hrnca je, že ubúda nielen kvalita toho, čo sa varí a konzumuje, ale aj kvantita. Súčasná politická debata o reprivatizácii SPP jasne ukazuje, že v tom hrnci už v blízkej budúcnosti bude opäť menej nielen kvality, ale aj kvantity.
Ak si náš aktuálny šéfkuchár premiér Fico toto vie uvedomiť alebo uvedomuje, potom prečo dovolil, a pritom nemusel, takýto nevýhodný obchod s SPP realizovať v NEprospech nášho spoločného hrnca?
Ak si však premiér Fico neuvedomuje, čo svojím konaním v reprivatizácii SPP spôsobil a spôsobuje v našom spoločnom hrnci, potom by mu to mali jasne povedať občania. Zobrať mu z rúk varechu, nachvíľu tú varechu použiť na jeho vyšportované telo, a najmä ho vyhnať čo najrýchlejšie od hrnca!
