História ľudstva je už hrubá popísaná kniha. A dočítame sa v nej aj nasledovné. Život žijeme po špirále, kde skúsenosti a znalosti nám umožňujú rast životnej úrovne. Na jednej strane životná úroveň, na strane druhej možnosti a limity v danom čase a priestore. Životná úroveň zabezpečovaná tovarmi a službami.
Tovary a služby - ich podoby a hodnoty sú najmä produktivita práce, skúsenosti, znalosti, technológie a pracovné postupy. V súčasnosti poznáme štyri základné sektory, kde sa spotrebovávajú tovary a služby : poľnohospodársky sektor (A - agriculture), priemyselný sektor (I - industry), sektor služieb (S - service) a štátny sektor (P - public). Z týchto štyroch sektorov len tri kľúčové sektory vytvárajú hodnotové tovary a služby : poľnohospodárstvo, priemysel a služby. Ďalej platí rovnica :
A + I + S - P = 0 alebo A + I + S = P
Jednotlivé zložky sektorov je možné vyjadriť v rôznych veličinách, napr. peniaze, %, osoby. Vo svojom blogu http://dluzansky.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=320503 som uviedol základnú rovnicu pre hospodárenie štátu : Výdavky + Zisk = Príjmy aj s číselným vyjadrením : „Pre rok 2013 v mld. € je v tejto rovnici nasledovný : 17,130 + (-4,068) = 13,062". To, že skutočnosť bude horšia, to už vieme...
Dosadením do vyššie uvedenej rovnice platí, že ľavá strana (A + I + S) „musí odviesť" na daniach, odvodoch a poplatkoch toľko, aby pravá strana štát (P) mal z čoho financovať spotrebovávané tovary a služby. A ako vidíme, ani to nestačí a štát má deficit naplánovaný vo výške, 4,068 mld. € ! Súčasná vláda na čele s premiérom Ficom nám ukázala a ukazuje ako rieši krízu. Zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov berie z ľavej strany rovnice od tvorcov hodnôt ! A toto prezentuje ako „potrebný a nevyhnutný" krok na konsolidáciu verejných financií. Aká to hlúposť !!!
Politici sa „handrkujú" o desatinky percenta, aká je, či nie je výška nezamestnanosti. A podstata im uniká ! Ľavá strana rovnice (A + I + S) je neustále konfrontovaná s prírodnými zákonmi a núti hľadať pozitívne a lacnejšie riešenia, inovácie, znalosti, zvyšovanie produktivity práce. Pravá strana rovnice (P) je na čele s politikmi, ktorých vlastne nikto nepotrebuje.
Na Slovensku máme 5,4 mil. obyvateľov. Keď odčítame deti, študentov v počte 1,1 mil. a dôchodcov v počte 1,3 mil. osôb z celkového počtu, tak máme 3,0 mil. občanov Slovenska, ktorí sú na oboch stranách rovnice. Z toho je podľa štatistického úradu cca 2,7 mil. občanov (ekonomicky aktívne obyvateľstvo). Z toho zamestnaných je cca 86%, t.j. nezamestnaných (neaktívnych osôb) je cca 14%, resp. 0,38 mil. osôb. Rozdiel do 3,0 mil. osôb, t.j. 0,3 mil. občanov sú tí, ktorí sú buď v zahraničí, dobrovoľne nezamestnaní alebo len poberatelia sociálnych dávok (nezávislí a závislí). Použijem pravidlo 50:50 a túto skupinu rozdelím rovnako na obe strany rovnice. Na pravej strane rovnice (P) je cca 0,37 mil. aktívnych osôb (zamestnanci štátu). Potom po dosadení do rovnice dostaneme zastúpenie 3,0 mil. občanov na oboch stranách nasledovne : 2,7 - 0,37 - 0,38 + 0,15 = 0,37 + 0,38 + 0,15. A po úprave dostaneme 2,1 mil. osôb tvorcov hodnotových tovarov a služieb verzus 0,9 mil. osôb, ktorí spotrebovávajú tovary a služby. Inými slovami, z 3,0 mil. ekonomicky aktívneho obyvateľstva musí 2,1 mil. osôb vyprodukovať toľko peňazí na daniach, odvodoch a poplatkoch (zamestnávatelia, zamestnanci a nezávislí), aby 0,9 mil. osôb na pravej strane mohli spotrebovávať (zamestnanci štátu, nezamestnaní a závislí). A k tejto skupine „spotrebiteľov" na pravej strane je potrebné ešte pričítať deti, študentov a dôchodcov.
A aký je výsledok ? Pri aktuálnej politike premiéra Fica a jeho strany SMER-SD padajú na „hubu" všetci. Aj štát, aj občania, aj firmy ! Jediná motivácia pre takúto politiku premiéra Fica môžu byť len volebné hlasy a preferencie. A z toho plynúce výhody pre určitú skupinu osôb (moc a peniaze). Áno, masa občanov - voličov na pravej rovnice (P) v počte 0,9 mil. osôb + 1,3 mil. dôchodcov je zaujímavý volebný potenciál pre rôznych jedincov byť v politike a mať moc. Je to výhodná investícia a bez zodpovednosti. Lenže za akú cenu ! Za cenu ďalšieho zadlžovania štátu ? Za cenu znižovania životnej úrovne väčšiny občanov a je jedno, na ktorej strane rovnice sú ?
A pritom riešenie je jednoduché ! Len štát tvoriaci podmienky tak, aby sa darilo čo najviac ľavej strane rovnice, je skutočným štátom pre jeho občanov. Pre občanov a firmy, ktorí budú zarábať a míňať peniaze, platiť dane, odvody a poplatky. Pre občanov žiť spokojný a radostný život so svojimi najbližšími. Občanov hrdých na svoju krajinu. Potom nie je dôvod sa báť krízy. Lebo kríza je príležitosť ! Na zmeny. Na pozitívne zmeny !
To, čo tu ostane po tejto politickej garnitúre za posledných dvadsať a viac rokov je a bude jedna dokonaná ekonomická, politická a morálna katastrofa !
