Realizácia a financovanie výstavby lanovky na Martinské hole
Podporovať turizmus je určite správna cesta ako prilákať návštevníkov, aby v meste, či na Martinských holiach utrácali peniaze. No buďme realisti. Martinské hole ako významné lyžiarske centrum zmeškalo už dve dekády rozvoja s konkurenčnými strediskami ako sú Vrátna, Jasná, Malinô Brdo, Oščadnica, či s blízkymi lyžiarskymi strediskami v Jasenskej doline a vo Valči. Výstavba lanovky, to je predovšetkým finančná investícia rádovo v miliónoch eur na vybudovanie samotnej lanovky, stavieb a technológie k nej potrebných. Keď by sa aj našiel sponzor – fondy Európskej únie, ktorý by prefinancoval 85% a viac z investičných nákladov, tak prevádzkovanie lanovky bude stáť tiež nemalé peniaze. Paralela s výstavbou a prevádzkovaním presklenej budovy Milénia na námestí je úplne rovnaká. Ekonomicky je projekt Milénia prepadák a jedna veľká finančná katastrofa pre mestské peniaze. Už dávno malo byť Milénium prenajaté za 1 euro ročne prvému záujemcovi, ktorý by zobral na seba zodpovednosť za prevádzkovanie a údržbu tejto neekonomickej stavby. To isté hrozí aj s kabínkovou lanovkou, ktorá by nevedela si zarobiť ani na bežnú prevádzku, nieto na investíciu... Martinské hole majú ekonomický potenciál, no vždy sa treba pozerať aj na to, čo prinesie investorom, majiteľom pozemkom, majiteľom a prevádzkovateľom budov a zariadení, čo prinesie samotnej prírode, čo prinesie záujmovým skupinám, združeniam, spolkom či spoločenstvám, čo prinesie návštevníkom, čo prinesie mestskej kase.
Neexistuje ideálny stav, ktorý by vyhovel a vyhovoval všetkým. Platí a bude platiť, že Martinské hole majú návštevníkom priniesť pridanú hodnotu v tom, že v prírode môžu načerpať najmä duševnú silu, nájsť vnútornú rovnováhu, fyzicky ponamáhať svoje telo, získať pozitívne zážitky a nezabudnuteľné spomienky. To sa dá v drvivej väčšine len za bieleho dňa, t.j. nie po tme a len za priaznivého počasia. A čo s ostatným časom, keď je nepriaznivé počasie, či tma? Odpoveď sa núka sama: „Cez deň športové aktivity, zábava, relax a oddych na Martinkách, pri nepriaznivom počasí a po večeroch v meste“. Treba si tiež uvedomiť skutočnosť, že zimné športy sa na Martinkách prevádzkujú len jednu tretinu roka, no dve tretiny roka čakajú Martinky na inú príležitosť pre vyžitie ako lyžovanie. Martinky to nie sú len zjazdovky, to je veľká plocha na rôzne atrakcie, športoviská, či relaxačné a oddychové zóny, ktoré môžu vyrásť pod Martinkami a môžu sa väčšinu roka, či celoročne využívať a prevádzkovať. Je to príležitosť na vytvorenie niekoľkých desiatok až stoviek stálych pracovných miest, ktoré by zabezpečovali služby súvisiace s prevádzkovaním infraštruktúry a atrakcií v celej oblasti Martiniek. Pri nepriaznivom počasí a po večeroch sa núka rozvoj služieb a aktivít do mesta a jeho okolia. Penzióny, hotely, kaviarne, kultúrne pamiatky, nákupné centrá, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, športové aktivity, to všetko sa dá vybudovať, prebudovať a prevádzkovať v meste a v okolí. Najťažšia úloha, ktorú je však potrebné vyriešiť, je presvedčiť vlastníkov pozemkov, vlastníkov už vybudovanej infraštruktúry a vlastníkov už vybudovaných nehnuteľností, aby spoločne podporili projekt ekonomického rozvoja Martinských holí. Potom sa aj ľahšie nájde spoločné riešenie spolu s mestom ako dopravovať ľudí nielen na Martinské hole, ale aj pod Martinské hole. Platí, že história pozná len víťazov, nie zúčastnených. Už dve dekády sa komplexný rozvoj Martinských holí zasekol na nejednotnosti a rôznorodých záujmoch. Pritom zveľaďovanie majetku by malo byť v záujme každého vlastníka s možnosťou ďalšieho profitu ako dať dlhodobú prácu svojím príbuzným, či iným ľuďom.
Pokiaľ nebude predstavená verejnosti ekonomická štúdia návratnosti výstavby kabínkovej lanovky vrátane aj jej nákladov na prevádzkovanie, túto referendovú otázku považujem za zbytočnú.
Realizácia rekonštrukcie Námestia S.H. Vajanského
Už máme skúsenosti a vieme vyhodnotiť efektívnosť investovaných peňazí do prestavby námestia. Možno sa javí, že centrum mesta je krajšie, má pekne zrekonštruované námestie. No za akú cenu a akú pridanú hodnotu táto investícia prináša občanom mesta a jeho návštevníkom? Koľko pracovných miest vytvorila táto investícia po odovzdaní do užívania? Ako som vyššie písal, stavba Milénia je jedna ekonomická katastrofa, ktorá prináša veľmi málo pridanej hodnoty občanom, či návštevníkom mesta. Neustále opravy poškodenej dlažby nelákajú na aktivity v meste. Spoplatnené parkovanie a jeho kapacita limitujú urobiť centrum atraktívnejším. Prestavba a rekonštrukcia pešej zóny neprináša očakávaný efekt medzi vynaloženými finančnými nákladmi a prínosom pre mestskú pokladňu, pre podnikateľov, občanov, či občianske združenia. Námestie S.H. Vajanského môžeme označiť za radničné námestie z dôvodu sídla radnice. No ostatné budovy v okolí sú vo vlastníctve iných osôb a majú rôzne poslanie a využitie. Ako je známe, susedom radnice je aj bývalá Neografia. Je zrozumiteľné a správne, že výroba odišla z centra mesta. No ešte väčšie očakávania by malo priniesť, čo súkromný vlastník predmetných budov a priestorov plánuje urobiť. Je rozdiel, či uvedené priestory prejdú revitalizáciou a prestavbou tak, že bude vybudovaná nová obytná zóna s oddychovým zónami, či komerčné centrum typu Aupark v Žiline, či polyfunkčné centrum typu Eurovea v Bratislave. Alebo tu vznikne projekt ako „ťahať“ peniaze z verejných zdrojov do súkromného vrecka pre ďalšie štátne úrady, či inštitúcie?
Je rozdiel, či vyrastie budova do výšky, ktorá by mohla byť dominantou mesta s vyhliadkovou kaviarňou na najvyššom poschodí ako hotel, či ako bytové jednotky vo vyšších poschodiach. Je otázkou ako vybudovať parkoviská, aký počet parkovacích miest, príjazdové cesty, pešiu zónu, zeleň, oddychovú zónu. Dnes stačí Vajanského námestie pravidelne udržiavať, čistiť a robiť drobné opravy, či úpravy. Na rekonštrukciu námestia je určite čas, pokým sa vykryštalizuje aký reálny projekt (nie vízia) sa bude realizovať v priestoroch bývalej Neografie. Určite je v záujme mesta, aby radničné námestie spĺňalo požiadavky 21.storočia, a aby bolo príťažlivé nielen pre tých, ktorí tam pracujú, ale aj pre tých, ktorí tam budú žiť, ktorí tam budú chodiť nakupovať, či chodiť za službami, či za zábavou. Túto referendovú otázku považujem za úplne zbytočnú.