Učitelia štrajkujú. To je holý fakt. Dôvody sú zrozumiteľné. Je zbytočné hľadať konkrétneho vinníka v systéme školstva. Za systém školstva, ktorý sa za tie roky podarilo (ne)vybudovať.
V hierarchii riadenia školstva je najvyššie postavená funkcia – minister školstva. Aj učitelia, vychovávatelia, či iní pracovníci v školstve sú zodpovednými funkciami v riadení procesov a činností. Sú základňou celého školského systému. Kto iný ako tí, ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty v školstve, majú riešiť nakopené problémy? Rodičia detí? Občania na ulici? Politické strany? Podnikatelia? Občianske združenia?
Platí, že riešenie je potrebné hľadať a nájsť tam, kde vznikla krízová situácia. Áno, „mlieko rozliali“ učitelia prví. Oprávnene! Minister Draxler už nemá šancu zvrátiť tento stav. Mal by sa však snažiť o to, aby to mlieko „neskyslo a nezmenilo sa na páchnucu srvátku“ naprieč celou spoločnosťou.
Riešenie pre ministra Draxlera nie je ťažké, ani komplikované. Práve naopak. Jediným priamym nadriadeným ministra je predseda vlády. Ako svojmu šéfovi má predložiť riešenie o dvoch, či troch základných bodoch, ktoré bude minister okamžite riešiť naprieč školstvom. Aj so zástupcami štrajkujúcich učiteľov. Tie body majú byť o riešení dlhodobo nahromadených, zle riešených a neriešených problémoch školstva.
Ak predseda vlády sa stotožní s navrhovaným riešením, minister Draxler môže okamžite konať a riešiť.
Ak predseda vlády z politických alebo z iných dôvodov nesúhlasí, aby minister realizoval svoje navrhované riešenie, potom minister Draxler nech nečaká na „verejnú politickú popravu“ a okamžite nech odstúpi.
Pán minister Draxler, hlavu hore. Nenechajte rozhodovať o sebe iných!