Koncim, ludia moji ja koncim! Adios ninos.

Nie ze by som tu vyslovene trpela...Ale byt desat hodin denne s deckami da zabrat. Je to ako v klietke, som v Spanielsku a predsa nie som. Nemozem slobodne dychat, stale niekto place, vresti, natahuje sa kvoli malichernostiam. Kmasu ma za rukav, nevedia zjest zmrzlinu bez toho, aby z nich nekvapkala sladka zbrnda pat metrov naokolo. Takze je koniec, a ja som stastna. Uz nebudem vystavena (krutej) detskej uprimnosti:"Marina, teraz vyzeras velmi zle," - pisti to male stvorenie pri pohlade na moju staru kockovanu flanelku, ktoru som zdedila po bratrancovi. Pridava jeden znechuteny pohlad a vobec neberie ohlad na to, ze ja sa prave v tejto jednej kockovanej citim najpohodlnejsie.Nebudem mat problemy so suvislym vyslovenim dlhej vyhrazky:-Ty, okamzite zlez z tej zeleznej ohrady, lebo TI taku prilozim, az sa Ti hlava dvadsatkrat zatoci. Jo ho hooo, to keby si bola na SLovensku, tak by si videla, ako tam nase zlate deti posluchaju. Na slovo!Rozumies? Na slovo? A ked neposluchaju, rodicia im prihodia par vychovnych. A pakuj sa od toho nestastneho psa. Mas vari dojem, ze ked ho riadne potahas za chvost a poskaces mu po hlave, bude sa mu dychat lepsie? - asi takto by to malo zniet v spanielcine. Zial, po upornom premyslani zo mna obcas vypadlo nieco ako"Ihned dolu! A nechaj psa na pokoji!" - znacne zredukovana zakladna myslienka, nie?Nestravim nekonecne minuty pri (vraj zabavnom) futbale."Ano ano, Ronaldinho dava gooool. Rozbieha sa a vystreli...Opat gooooool. Vazeni, stav je 42:3," nadsene pisti nadejny futbalista Armand. Na druhej strane ihriska stojim ja, predstavujem nejakeho Victora Valdeza a marne sa snazim zachytit presne mierene lopty."Joseeee, hrame futbal a vyhravama 42:3," neskryva radost Armand. Kutikom oka pozorujem Joseho reakciu. Mlady casnik na mna vrha pohlad v style - jasne zenske, drzte sa radsej varechy a nepchajte nos do chlapskych zalezitosti.No na druhej strane mi bude mozno budu chybat uprimne detske vyznania."Mam ta velmi rada, Marina," hovori Fabiola a vzapati schytam mokry bozk."Marina, ty robis tie najlepsie ranajky," ocenuje moju schopnost sikmo narezat klobasu a priniest na stol keksy druha z dvojiciek."Marina je najkrajsia a najlepsia zena...Okrem mamy," oznamuje osadentsvu futbalista Armand."Marina je velmi dobra," zhoduju sa vsetci traja.-a ja si prave v tychto vzacnych chvilach, tesne predtym, ako ma to stado malych "priseriek" opat vytoci uvedomim, ze to vlastne nie je az take zle.Tak co teraz? Tuzba po slobode a Gaudiho pamiatkach, predstava nicnerobenia na plazi a nasa ticha stvrt Poble sec pre tento krat vyhrava..