Po odchode do dochodku spolu precestovali Argentinu, Nemecko, Madarsko, Norsko ci Anglicko. Dokonca sa sa zastavili aj v Cechach.-Vaklav Avel - hovori Ramon nalezite pysny na svoje rozsirene znalosti "mojej krajiny". Po stykrat mu vysvetlujem ze uz nie sme "Tchechoslovakia", ale iba "Eslovakia". V sobotu sme boli na kupalisku. Ja som sa prvykrat blysla v ulohe milej tety opatrovatelky troch deti pred bdelym zrakom celej rodiny.-Idem si prezliect plavky - oznamujem coby slusne vychovana mlada dama rodinke.-Pomozem ti? - pyta sa Ramon.-Dakujem, deti mi strazi teta Montserrat.-Myslel som tym, ci ti nepomozem s bikinami - lisiacky sa usmeje Ramon a vrha rychlu pohlad na Mariu Rosu, ktoru podobne vtipy asi davnejsie nevzrusuju.Takych ako Ramon je tu kopec. V Spanielsku som objavila tajny svet dochodcov. Svet ludi, ktori sa nesklada len z kazdodenneho boja o lacnejsie mlieko na Mileticke alebo nekonecnej samoty v izbe za oknom. Zvlastne je, ze tito dochodvocia pracovali rovnako, ak nie aj menej ako ti slovenski, a ziju tisickrat lespie ako oni. Iny svet.V nedelu som zabludila do parku. A tam hrala sialena hudba, akysi staromodny orchester monotonne tahal dookola tu istu melodiu. Ludia vo veku od 60 do 80 rokov sa vo velkych kruhoch drzali za ruky a tancovali nieco, co sa vzdialene podobalo na grecke tance. Vsetci boli slavnostne obleceni, zeny namalovane s cerstvym ucesom a kazdy sa bavil s kazdym. Znamy s neznamym a neznamy so znamym, bez problemov, celkom spontanne a najma s usmevom. -Toto je narodny katalansky tanec, sardanas - vysvetlil mi Ramon a na dokaz svojej "zakonzervovanej mladost" sa vmiesal do jedneho kruhu, kde skackajuc dotancoval jedno kolo. A bol paradny. Vlastne, vsetci boli paradni a keby som nemala vyvrtnute koleno, tak sa ihned pridam do kola rozjasanych ukricanych babiek a dedkov.Dochodcovia tu ziju celkom inak. Cestuju, chodia na navstevy, kupia si co chcu, sportuju, tancuju, takmer kazdy ma aktivny vodicsky preukaz a vlastne auto. Su vecne v dobrej nalade a starosti o buducnost ci zaplatenie najmu ich obchadzaju.Len jedno maju spolocne s tymi nasimi.-Cim je clovek starsi, tym viac veci ho boli. Ked nabolia klby, citim chrbat. Ked necitim chrbat tak oblicky - luci sa kazdy vecer Ramon.
Vola sa Ramon, ma 73 rokov a jazdi na velkom bielom jeepe.
Vola sa Ramon, ma 73 rokov a jazdi na velkom bielom jeepe. Stihla postava, velke kostene okuliare ukryvajuce par jasnomodrych oci a jeho usmev tvori zopar pokazenych zubov. Hra tenis, tancuje sardanas, kazde poobedie chodi do klubu dochodcov, kde sa s s rovesnikmi preteka v biliarde, sachu a ping-pongu. Cely zivot pracoval vo fabrike na textil v malej dedinke Moia, nedaleko Barcelony. Ozenil sa s Mariou Rosou, mali pat deti a teraz si uzivaju spolocnu starobu.