Dominika Dongova
Človeče nehnevaj sa. Alebo vieš čo? nahnevaj sa..
Toho čo ma hnevá by tu bolo veľa. Hovorím si však prečo sa hnevať na svet keď to tu napriek tomu všetkému musím, a chcem mať rád?
Darujem ti krídla, a jediné čo si želám, vidieť ťa lietať. #domideeblog Zoznam autorových rubrík: pre teba, lebo láska, english poems
Toho čo ma hnevá by tu bolo veľa. Hovorím si však prečo sa hnevať na svet keď to tu napriek tomu všetkému musím, a chcem mať rád?
Prvýkrát ju niekto požiadal či si ju môže nafotiť nenamaľovanú. Bola prekvapená, a zarazená. Nevedela, a pritom bola presvedčená.
Ono to ani nebol moment. Bol to život. Od malička zvykla sedávať v zadnej lavici. Oči mala vzpriamené, a niekto si vždy aj keď bez dôvodu prisadol po jej pravici.
Určite aj vy máte niekoho vo svojom okolí - kto vám v priebehu pár sekúnd dokáže zdvihnúť náladu na maximum, a dodať pocit dôležitého človeka. V mojom prípade sú to oni. Päť malých špuntov.
Začiatok týždňa je pre každého z nás hekticko-únavný. Máme pred sebou 5 dní, a v diaľke vidíme siluetu víkendu. Preto sa pondelky nenesú často v duchu úsmevov. Tento bol však nabitý takou "pozitívnosťou", akú hoc kde na rohu nenájdeš.
pár mesiacov dozadu. Vypadal ako každý iný, neprišiel jej mimoriadny. Bola som tam, rozumiem jej. Tanec, množstvo ľudí. Zrazu prišiel s ponukou na tanec. Hovorí si, "prečo nie".
Stála na opačnom rohu ulice, s výrazom trpiacej mulice. Mala som chuť rozbehnúť sa oproti nej, a rozprávať sa dokým nás slnko nevyruší svojou žiarou. Pod všetkým tým make-upom skrývala krásnu tvár nevinného dievčaťa. Nemala som v úmysle súdiť ju, veď v mojich očiach napriek svojej práci mala dušu dieťaťa.
Stála pred tou šedou farbami žiariacou stenou. Bola nešťastná, s úsmevom na tvári. Vedela, že to je koniec, taký s tou šťastnou bodkou na záver. Smiala sa s prázdnym výrazom na tvári.