Som ešte dieťa a už mám život za sebou... Mal by som sa smiať, ale nemám silu. Chcel by som byť normálny, no neviem ako na to. Mám vo vnútri čiernu dieru, ktorá ma opantáva. Vždy som sa chcel prispôsobiť, avšak som nevedel čomu.
Dnes som sa opäť raz stratil sám v sebe. Stáva sa mi to často a som rád, že ma tento fenomén stretol. Stretáva ma na každom kroku a hlavne, keď som unavený. Niekedy i dva, trikrát denne. Jednoducho sa mi to prihodí... Obrovskú radosť mám, keď zistím, že v tom nie som sám.
Martin dnes pre mňa určite nepríde na bielom koni. Je mi smutno, že zem tu okolo mňa nebude čisto biela. Je mi smutno, že nemám ani len malú šancu tešiť sa z bielych vločiek, ktoré padajú v súlade s gravitáciou. Som ďaleko od domova, kde príslovie hlása, že Martin príde na bielom koni. Vďaka internetu viem, že ani na väčšine územia nesneží, ale asi by som to radšej nevedel.
Určite to všetci dobre poznáte. Radostné udalosti sa stávajú aj nám, ale oveľa častejšie našim blízkym či známym. Z času na čas jednoducho cítime to príjemné teplo na srdci či duši. Úprimne sa radujeme ak sa nám prihodí niečo pekné a pozitívne. Môže ísť o nespočetné množstvo udalostí. Radujeme sa z dobrej známky v škole, (ak máte to šťastie a ešte ste školou povinný) z prvých krokov prvého, druhého či x-tého dieťaťa, z pekného dňa či príjemnej vône.
