Hádam na úsvite odtrhnuté z neba
hviezdence nám popadali do trávy.
Slnko - peceň starej matky chleba -
dychom svojim premieňa ich v púpavy.
List lístka sa chytá, zlatovlásky spriada -
menšie sesterničky slnečníc.
Nebonezabúdky barankovho stáda.
Persefóna viaže lúče do kytíc.
Upúta ma smutný úsmev bohyne -
asfodely sú v tom predsa nevinne...
Dnes uprostred fanfarónej poroby
Persefóna kladie kvety na hroby.
Pristavím sa. Púpavám dám
štipku tieňa z klobúka.
Danae ma zlatým dažďom ponúka -
Nezaprší - len Aeol ma ovanie...
Pristavím sa aj pri mestskej fontáne -
jediná tu slzy roní, jediná...
Prispejem jej svojou troškou do mlyna.
Žiadna sláva, žiadne salvy, fanfáry -
šesťdesiat šesť v duchu sa mi zamarí,
žiadna hymna, žiadny pochod v tichu dňa.
Iba včielka zabzučala. Nebodla...
Späť sa vraciam, tieň svoj hľadám,
nemo hľadím do trávy.
Torzo tieňa...Objedli ho
zlatohlavé púpavy.
Zvon kostolný uzákonil poludnie.
Božstvá vzdajú úctu mŕtvym...človek nie.
Dnes uprostred fanfarónej poroby
Persefóna kladie kvety na hroby. D r a g o 09052011
