Č A K A N I E
Čierne atómy noci
ušlé kominárovi z metličky
zatemnili hviezdy.
Dnes neboli.
Na čierny asfalt
sa lepili
perly neónu
Zrkadlá mlák.
Dážď si dávno vybral
náhradné voľno
bez nároku
na služobný príjem.
Stála tam sama
Nad hlavou dáždnik
vyrástol v daždi
ako hríb
Voľnou rukou
odháňala vietor,
ktorý jej ustavične
liezol
pod bielu sukničku.
Oáza ticha.
Nemá noc.
Potom sa stratila
v útrobách autobusu
D r a g o IV/1987
ZAPADÁ KOV
Zakývalo na pozdrav
a usmialo sa na ryšavo
Ryšavé vlasy po vrcholkoch hôr
Potom sa v tých vlasoch
celučičké utopilo
a zmizlo pohltené
horskými hlbinami.
Už nedýcha
Matička Hora si cez plecia
prehodila
smútočný závoj
Odprevádza ho
do podsvetia
neporušiac nekonečnú tradíciu
Sám Hádes ho zdraví
a bez škripotu pootvorí bránku
Za jeho výmenu
ponúka čierne nebo
milión v zlatých minciach.
A na dôvažok
rozrezaný zlatý melón
kúpajúci sa
medzi mrakmi horskej bystriny
Nežný cveng kryštálových vlniek
Zbožštená uspávanka
Deravá Mliečna cesta
sa dojí
na obidvoch brehoch
D r a g o V/1987 Tatranská Javorina
