Chodníky krivé, prte tesné,
Cesty sa z klbka odvili.
Zvlieka si Duša habit tiesne,
Vstrebe sa prameň do žily.
Vijú sa púte cez údolia,
Diaľnice lížu diaľavy.
Utekať nohy nedovolia,
Duša sa hladu nezbaví.
Zapadli čižmy prachom vekov,
Potratil koník podkovy.
Na chrbte Túžob žreb ma vliekol,
Z rozletu Čas mi ukrojil.
Zarástli pýrom stopy v poli,
Pletú sa nohy po tráve.
Koníček sa mi nepodvolí.
V Nebi sú kone modravé.
Roztáli biele stopy v snehu,
Vliali sa vody do mora.
Oblohu vletiac na bezbrehú
Krídlami Pegas pooral.
Rázcestia, prte, autostrády…
Naľahne Pútnik na veslá.
V Duši Čas stopy nevyhladil,
Nie všetko voda uniesla.
Zacloní Tulák oči dlaňou,
Vešia sa Času na päty.
Vydá sa brázdou vyoranou.
Na Kríži Svet je Rozpätý!
Kolesá lesy obkolesia,
Šinú sa šiny po trati.
Pre všetkých je tu málo miesta!
Z Duše sa Človek vytratil…
D r a g o 27072014
Písmo:
A-
|
A+
