nechodím už do školy -
podľa popradského zvyku
vysedávam na Luníku.
Nepestujem cyklotriál -
Rum - to je môj materiál.
Nenapijem sa ja koly -
od koly nič neprebolí.
Nechcem tonik, nechcem sprajt -
pivo je môj kamarát.
Čo bolí - to sa mi prieči.
Pivo s rumom všetko lieči.
Veď dnes vie už celý boží svet -
Imidž je nanič - počúvajme smäd!
Čo bolí, to prebolí,
nelej mi rum do koly.
Na kolu ja zhora kašlem,
preto píšem túto báseň -
na oslavu piva, rumu...
(Ej, keby tak stál korunu!)
Hlt za hltom - log-log-log
Nepitve ma patológ.
Čo bolelo, prebolelo,
pivo pitve moje telo
na balkóne na Luníku,
odkiaľ domov niet úniku.
Priateľský tu vládne duch -
Jak na h.... veľroj múch.
Čo bolí, to bolieť bude,
máme ešte pivo v sude.
A aby bol dáky fígeľ -
načapujte ešte krígel!
Do riti aj s Mirom Nogom -
Piť budem dnes s patológom.
Vystaví mi potvrdenie...Bárs,
že som zomrel ako chlap - na AIDS!
Nie na zuby, keď mi liezli mliečne -
Dvoril som že jednej švárnej slečne.
Bez ostychu na Luníku kričím: -
Chorobu mala tá slečna ...nákazlivú.
Čo bolelo, dávno prebolelo -
Rum je môj duch, pivo moje telo!
Venované balkónovým
lunikárom len tak z ničoho nič.
13052002 / D r a g o
