Obloha jasná, nikde chmáry,
Bezvetrie, ticho na mori.
Z Mytily loď si zarybári,
Naloví rybie potvory.
Želá si panstvo mora plody,
Bohatým sadne jarná strov.
Skúsený rybár lode vodí,
Dolieha pieseň na ostrov.
Čľapocú veslá chlapov z dreva.
Nezmáha nech ich únava,
Na korme predák pieseň spieva,
Družina hneď sa pridáva.
Ozvena zdvojí pieseň mora,
Loví ju Dafnis do hlavy -
Z duše ak slová prehovoria,
Píšťala si ju vybaví.
Nepočuť hlasy zo šíravy -
Zaniká pieseň v šume vĺn.
Zálivom bárka keď sa plaví,
Lahodí uchu chvenie strún.
Jeden ich nápev rozveselí,
Po inom duša zastená.
O čaro súš sa s morom delí,
Doletí od skál ozvena.
"Nápevu plavcov ktosi dvojí...(?)
"
Nevidí Chloé dvojníka
Na brehu mora ani v mori.
Zneje to, sťaby odnikiaľ...
Na lodi zmĺknu - dvojník zmĺka.
Na lodi spustia - spustí on...
"Druhý snáď čln je na potulkách,
skrýva sa kdesi za bralom...(?)
Alebo kdesi v hustom lese...
Nebodaj bájne sirény...(?)
Nevedno, odkiaľ hlas sa nesie,
Nechcú byť pevci videní..."
Prepláva loď a zas je ticho.
Ševelí vánok hladinu.
Poseidón moru dušu vdýchol.
Telo si k telu privinú...
Zvedieť by Chloé veľmi rada,
Na vode čo sa udialo.
Odpoveď sama márne hľadá...
Pokynie Dafnis na bralo -
Povie jej čosi o ozvene,
Prespieva pieseň o Echó -
Nešťastnej nymfe neľúbenej.
Počúva Chloé s potechou.
O gážu sa už Dafnis jedná -
Odmenou bude desať pús.
Krásna je mladosť láskysmädná,
Stojí to stále za pokus.
...............................................
-Nymfami sa to len tak hmýri -
Vo vode, v hore, v dúbrave.
Krásou ich božstvá obdarili,
Netíchnu hlásky spevavé.
Tancujú, hrajú, veselia sa -
Oku aj uchu potecha.
Očariť šuhaj krásou dá sa,
Pamiatku nymfe zanechá:
Po mamke dcérka krásu dedí,
Spevavý hlások od Múzy.
Počúva nocou Mesiac bledý...
Po mužoch Echó netúži.
Na flaute hráva, na píšťale,
Kytharu, lýru rozbrní,
Vrtí sa v kole neustále,
Bývava Pán z nej nevrlý!
Z diaľavy kochá v jej sa hraní.
Láskanie Echó odmieta,
Bohom aj mužom vždy sa bráni,
Daromne Pán sa obšmieta.
Na piesne žiarli, na píšťalu -
V hraní ho malá zahanbí...
Zožína slávu neskonalú.
Píšťalu Pán si prigambí.
Vytvoril On ju z rákosiny -
Kradnú mu jeho nápady...
Potupu zožal od dievčiny.
Na iný tón sa preladí.
Pastieri pasú kozy, ovce...
Vlezie mu červík do hlavy:
"Chvílinku s nimi potrkoce,
rozumu hneď ich pozbaví!"
V píšťale čujú zavýjanie,
Uvidia v panne vlčicu.
Nevedno, odkiaľ vietor vanie -
Popadnú kyjak, palicu...
Trhajú čoby vlčie telo -
Bránia si čriedu pastieri.
Rýchlo sa všetko odomlelo,
Chmúra sa chmára zošerí.
Uložia nymfy sestru v lese,
Vyprosia hlas jej od Háda -
Ozve sa, len čo ktosi hlesne,
Nikdy sa s nikým neháda.
Budí sa Echó na zvolanie,
Podchytí každý tón i hlas.
Snorí Pán - odkiaľ trilkovanie..?
Za nos ho vodí zas a zas.
..............................................
Neráta Chloé slzy slané,
Ani tie bozky nesčíta -
Po každej puse Echó vstane -
Nacmuká dnes sa dosýta.
...........................................
Echó - Ozvena, nešťastná nymfa, ktorá odmietala lásku mužov aj Bohov.
Je viacero variantov jej osudu. Iný je spojený s Narcisom / Narkissom
Hádes - Boh Zásvetia
Sirény - bájne bytosti žijúce na morských skalách
- polodevy - polovtáky, lákajúce svojim spevom plavcov,
ktorých potom zahubia
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 - zima 2014
