Zjaví sa v bráne nečakane
Faethón, srdcu milý syn.
Hélios vystrie k nemu dlane:
-Čímže ťa, synku, uhostím..?
Prižmúri oči oslepený -
Tratí sa palác vo zlate -
Lesknú sa stĺpy, lesknú steny,
Diamantmi izby posiate...
-Neidem, otče, na hostinu.
Prichádzam zvedieť pravdu len:
-Epafos prská na mňa slinu!
Odtiaľto ja sa nepohnem,
Nezviem kým, či som ozaj Boží -
Ty otec môj a ja tvoj syn!
Hélios duchom zrazu ožil:
-Na Božiu česť ti hovorím:
Ja som tvoj otec, nikto iný.
Boh mi je svedkom... Teda - ja...
Dráždi ťa Epaf bez príčiny.
Poslať ho môžeš do hája!
Pri vodách Stygy sľub ti dávam:
Splním ti každé želanie.
Závisťou praskne nech mu hlava.
Po čom ti duša zamanie??
-Ďakujem, otče. Teraz verím.
Kladú sa sľuby do huby.
Dokážem, že som silný, smelý...
Kočiar tvoj sa mi zaľúbil!
Zaľúbil sa mi záprah zlatý -
Tátošom páru v svete niet.
Dovoľ mi vziať ich za opraty,
Odhora uzrieť Boží svet.
-Vysoko siaha tvoja snaha -
Moje je miesto na voze...
-Stygou si sa mi zaprisahal!
-Slovo vziať nazad nemôžem...
Slabú máš ruku, milý synu,
Chytré sú moje koťuhy.
Nezvládol by si Božiu drinu,
Naraziť môžeš do dúhy...
-Ale no, otec... Dosť mám sily,
Hravo ti kosti prerátam...
-Nechceš snáď, aby sme sa bili..?
Tátoše civia na vráta.
-No a čo Fobos? - Je tam toho..!
Nekrúti sa mi hlava, ver!
-Držať voz v brázde či bys mohol?
-Udržím! Len mi ukáž smer!
Pochabosť s mladosťou sa snúbi.
Naskočí na voz, švihne bič!
-Len by sa šuhaj nezahubil...
Mrcha je z neho pohonič...
(Styga / Styx - zásvetná i posvätná rieka, na jej vody prisahali Bohovia, porušenie prísahy sa kruto trestalo. Bližšie o tom v blogu Héraklés, časť 27 - V Zásvetí
Fobos - syn boha vojny Area, zosobnený Strach)
D r a g o 05/2013
