Skamarátil som sa s Netopierom.
Ešte že je ten Netopier Neróm…
Prilietava ku mne na posiedky,
Prináša mi okrídlené pletky.
Na lampe mi hlavou nadol visí.
Z jednej misy jedia všetky krysy.
Bodaj by to čerti porantali –
Plná misa vždy sa veľkým máli.
Pištia myši, keď Netopier krúži –
Hľadá, kde by sa tu vykalužil…
“Venčieval” som psíka, fretku, mačku…
Prevetrám aj jeho, prisámvačku!
Nasadím mu obojok i vôdzku,
Vydáme sa mestom na pochôdzku.
Z Neba na nás hľadí Luna bledá,
Okolitým susedom to nedá.
Netopier mi ponad hlavu lieta,
Cítim sa s ním čoby majster sveta.
Prinajmenšom majster Európy.
…Veď aj holub spod oblohy kropí…
Blanokrídly priateľ bez padáka
Priplichtí sa stále, keď sa zmráka.
Prilieta a do výšin ma volá.
Prevteliť sa neviem do sokola.
Nemám krídla – ramená mám iba,
Bez plutiev sa koriť musím rybám.
Potiahli sme spolu nočnú smenu,
Lapil pre mňa muchu vypasenú.
Hasne lampa, na východe svitá,
Okuliare spadli do koryta.
S UV-filtrom proti slnku tmavé.
Nevyznám sa v netopierom práve.
Navečer keď zore obzor zlatí,
Kamarát môj na krídlach sa vráti.
Nebolo nám doma aby clivo,
Vytratiť sa môžeme na pivo.
D r a g o 03012015
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
